Občas máš zlý deň a cítiš sa, akoby na tebe nikomu nezáležalo. Aj napriek tomu, že vieš, že máš milujúcu rodinu a priateľov, sa cítiš sama, nepotrebná, nechcená. Do očí sa ti bez príčiny rinú slzy a ty si osamelá, hoci si obklopená ľuďmi. A tak to má byť. Občas je potrebné mať zlý deň, vyroniť pár sĺz, zaliezť do kúta a lízať si rany. Vydýchnuť si po dlhom behu, upokojiť si dych a opäť ísť vpred. O tom je život.
P.S.: Vo chvíľach, kedy budeš mať pocit, akoby ťa nikto nemiloval a bola si na všetko sama, si spomeň, že v tvojom tele sú miliardy buniek, ktoré žijú len pre teba a všetky sa o teba starajú. :)
