Beauty and the Beast

Kapitola prvá

        ❈❈❈                                                                                       

V tmavej predsieni stál snedý chlapec,ktorý nemohol mať viac ako 25. Mal krásy prívetivý úsmev,ktorým ma okamžite obdaril a ja som sa pokúsila o to isté.

"Moje meno je Karim Bhatt" predstavil sa mi a rukou si prehrabol svoje strieborné vlasy.

"Isabella Willson ,Bell"

"Veľmi ma teší Bell, dovoľ, aby som ti zobral batožinu,"

" Ďakujem pán Bhatt, ale nechcem vás zaťažovať," som mladá a v perfektnom zdraví, nevidím najmenší dôvod, aby mi pomáhal.

"Je to moja práca," zasmial sa, "A prosím, hovor mi Karim, pán Bhatt je môj otec,"

Nakoniec som mu dovoila vziať oba moje kufre a ja som ostala len s malým  batohom. Blear mi raz povedala, že každá práca je dôležitá a že by sme nikomu nemali dovolť, aby sa cítil nepotrebný.

Karim ma viedol cez obrovsú halu s krbom k mramorovému  schodisku a ja som okamžite bola  vďačná za jeho pomoc. Na poschodí sme prešli dlhou chodbou, kde som napočítala trinásť dverí, pri posledných sme  zastavili.

"Tu sa rozlúčime,ak budeš niečo potrbovať,stačí ma zavolať," nestačila som sa ani spýtať ako a už bol preč. Hádam na neho nebudem kričať cez celý tento palác, to mi nepríde rozumné.

Otvovrila som dvere.

"Ty musíš byť Bell," ozvalo sa,no v izbe som nikoho nevidela. Predsa nemám hovoriaci nábytok.

Skôr než som sa stihla pomiatnuť spod posteľe vyliezlo dievča asi v mojom veku.  Bola pekná. Veľmi vysoká s ryšavými vlasami a na sebe mala nádherné kvetované šaty, ktoré jej siahali po kolená.

"Ja som Rose, veľmi rada ťa spoznávam," pribehla ku mne a objala ma. Zaskočilo ma to, no po chvíli som jej objatie opätovala. "Budú z nás skvelé kamarátky,"

Nikdy som nemala kamarátku.

"Smiem sa spýtať, čo si robila pod posteľou?" zmenila som tému, aby som zakryla svoju nervozitu.

"Zapadol mi náramok," povedala otrávene, akoby sa jej to stávalo často.

Mala veľmi silný francúzky prízvuk.

"To teraz ale nie je dôležité. Musíš sa vybaliť. Už som ti uvolnila poličky ,šuplíky a miesto v kúpeľni. Posteľ napravo je tvoja," 

"Ďakujem," nevedela som čo viac mám povedať. Rozprávala veľmi rýchlo a len ťažko som jej rozumela.

"Kde máš zvyšok batožiny?" spýtala sa zmäteno, keď som z chodby priniesla moje kufre.

"Obávam sa,že toto je všeko,"

"Cestovka ti ich stratila? Vraj je to v Amerike bežné, ale som si istá,že ti ich čoskoro nájdu, Karim ti po ne skočí na letisko,"

"Ja som prišla autom. Navyše mám so sebou všetko, čo potrebujem," Chápem ju. Neprišla som sem na dovolenku, či výmenný pobyt. Prišla som sem žiť a to pravdepodobne natrvalo. Zopár kusov oblečenia, troje topánky, niekoľko mojich obľúbených kníh a nevyhnutné kozmetické potreby asi nie su všetko, čo si ľudia zbalia pri sťahovaní, no pravda je taká, že chcem začať s čistým štítom.

Čím menej spomienok na môj starý život si so sebou prinesiem, tým lepšie.

"Vždy si môžeš požičať niečo odo mňa," ponúkla mi a prerušila trápne ticho.