⭐3.⭐

82 19 6
                                    

Tretí týždeň si sa často pokúšal o spoločnú konverzáciu, ktorej sa ti však nedostalo. Pokiaľ sa dalo odpovedala som len áno či nie. Ale jediná otázka, na ktorú som ti poriadne odpovedala ma mátala v snoch ešte dlho potom.
Ten deň boli skoro ráno hviezdy jasnejšie ako inokedy. Pre búrkové mračná bola obloha obzvlášť temná a mne sa zdalo, že tie hviezdy ešte stále žiaria, aj keď už bolo dávno ráno a začiatok školy.
Počas prvej hodiny som nevnímala nič iné len tmavú oblohu a predstavovala som si na nej hviezdy, ako tam hore šantia a svietia. Skoro som vtedy prehliadla aj tvoju otázku.
,,Rada sleduješ hviezdy?" tvoj hlas sa mi náhle ozval ozvenou v hlave.
,,Niekedy mám pocit, že to ony pozorujú nás." nerozmýšľala som, len to náhle zo mňa vyhŕklo až som zostala v pomykove.
Svoj pohľad som z okna uprela na teba. Ty si len uznanlivo prikívol. Ale tá radosť v tvojich očiach, že som ti konečne niečo povedala aj ja, ti z nich priam až žiarila. Akoby v tej chvíli boli tvoje oči tie najjasnejšie hviezdy.

-----------
Túto kapitolu som pôvodne chcela zverejniť až zajtra, ale keď ste tak skvelý pridávam vám ju už dnes ;*
Venujem ju skvelej osôbke a tou je Ann2031

Stars on skyOnde histórias criam vida. Descubra agora