Polychrome [SK translate]

Koniec.

Olive, povedala som si sama pre seba a drtila som kyticu, prejdi dole uličkou. Všetko, čo musíš povedať je "beriem". Milujem ho. Zvládnem to.

Pozrela som sa na Greysona a usmiala som sa, ako som sa zbadala  jeho voľnomyšlienkárskych očí. Ústami som mu naznačila milujem ťa.

Predtým ako stihol odpovedať sa kňaz otočil ku mne. "A teraz," povedal svojím monotónnym hlasom, zvýrazňujúc každú slabiku, "nevesta prečíta svoj sľub."

Nervózne som sa zasmiala a vytiahla zdrap papiera z mojej karafiátovej kytice. Moje ruky sa triasli a papier mi z nich vypadol. Sledovala som ako pomaly dopadol pri moje nohy. Pozrela som sa hore a konečne som povedala: "Mala som naplánovanú dlhú komplikovanú reč, ale...," Znova som pozrela dole na papier. Otočila som svoj pohľad späť ku Greysonovi, pokračujúc, "je to nič v porovnaní k tomu, čo cítim teraz."

Usmial sa, zatiaľ, čo ja som si ho obzerala. Došlo mi, že by som v jeho lícnych jamkách mohla žiť celý život. 

"Greyson," povzdychla som si, môj hlas sa triasol. Zastavila som, aby som sa pozbierala - usporiadala si myšlienky, "napriek okolnostiam som nikdy nestretla niekoho s tak pestrou osobnosťou. Vedela som to od momentu, keď som ťa stretla, že ťa chcem chcem mať vo svojom živote navždy - aj keď si bol na začiatku nášho vzťahu taký debil." Usmiala som sa, keď som zbadala ako sa uškrnul. "Ale teraz, keď stojím pred tebou, viem, že je to niečo, s čím som ochotná sa popasovať, lebo si osoba s ktorou chcem stráviť zvyšok môjho života."

Zhlboka som sa nadýchla a obzrela sa, slza stekajúc po mojom líci. Usmiala som sa, ako som naviazala očný kontakt s mojou mamou a všimla som si, že aj jej sa kotúľa po líci slza. 

Otočila som sa späť ku Greysonovi. "Možno to nebude najtradičnejší život," Usmiala som sa a položila som si ruku na brucho, "ale je to náš život a nevymenila by som ho za nič. Milujem ťa, Greyson a nemôžem sa dočkať na začiatok nášho nového života." Utrela som si slzu a rýchlo som dodala: "A na Paríž. Neviem sa dočkať na Paríž." 

_________________________________________________

Aleluja je tu koniec asi po 300 rokoch :D 

Nie som si istá či je toto dopísaná časť, lebo autorka príbeh vymazala (na to mám ja predsa šťastie, však? :) )

Ďakujem za vaše hlasy a čítania :)