všetko, čo povedala

vždy

POVEDALA...

že ťa mám zaviesť domov, pretože ty auto nemáš. Nevadilo mi to, aspoň som na chvíľu unikol hluku. 

Býval si v center mesta, v malom byte nad čínskou reštikou. Pomaly sme sa spúšťali po osvetlených cestách a sledovali okoloidúcich ľudí. Dlho sme sa rozprávali, no ty si sa mi do očí často nepozrel. Bol si zahľadený na cestu, na dážď, čo sa spúšťal po prednom okne. Navrhol som, aby sme niekedy zašli von. Najprv len zo slušnosti, no potom som sa naozaj tešil.

V mojom aute si si nechal bundu. Už si mal toľko príležitostí vziať si ju a ešte stále čučí na zadnej sedačke. Až neskôr som si uvedomil, že tak ako si tam zostala tvoja bunda, tak si mi tam nechal aj tvoje srdce.