všetko, čo povedala

príbehy

POVEDALA...

že vidieť náš bozk ju bolelo najviac.

Dosť ma prekvapovalo, že nie je taká rozzúrená. Videl som na nej, že je smutná. Asi to často spomínam, no naozaj ma som si nemyslel, že sa to všetko vyvinie. Až po rozchode sa dozvedela, čo sa vlastne stalo. Bolo mi ľúto, že stratila v živote dvoch ľudí. Mňa a teba. No ona povedala: ,,Nikdy som vás nestratila, Byron. Stále vás mám v živote a ešte šťastnejších ako predtým."

Spomínam si na náš prvý bozk. Boli sme v meste a ja som sa opil, ako vždy. Bolo mi horúco a teplá jar, čo prenikala cez okná do auta, to ešte zhoršovala. Vzal si moje auto a zamieril do mesta. Vytiahol si ma hore, po schodoch do tvojho bytu, kde sme ešte dlho potom sedeli na gauči a pozerali televíziu.

Nespomínam si na presné slová a detaily. Viem len, že zrazu bolo ticho a horúco, ty si sa mi pozeral na pery, ja tebe do očí a zrazu sme boli príliš blízko. Červenal som sa ako malá baba, no videl si ma iba ty. Zvieral som tvoju tvár v dlaniach. Vravím si, postoj chvíľa, čo si taká krásna. A potom sme sa dlho do noci bozkávali.