Who Are You? {BVB}

10.Kapitola

Sobota.
Ležala som vo svojej vyhriatej posteli. Slnko sa snažilo preniknúť cez okenice,ale nedarilo sa mu to. Sadla som si na posteľ a ponaťahovala svoje stuhnuté svaly a kosti. Nohy som položila na mäkký čierny koberec. Postavila som sa a pobrala sa,dať si rannú sprchu. Vošla som do kúpeľne,ktorú som mala prepojenú s izbou a zamkla sa. Vyzliekla som sa a vošla do sprchy. Pospevovala som si všetky pesničky,ktoré som poznala.

Keď som vyšla zo sprchy,prehodila som na seba čierny župan a prešla ku skrini. Obliekla som si čierne legíny s potlačou mačacích labiek a čierne šaty s potlačou mačacej hlavy. Moje modrasté vlasy som si rozčesala a upla do dvoch copov. Ofinu som si sčesala do ľavej strany a pokrila jemnou vrstvou laku. Na ľavú ruku som si dala náramky a do vlasov čelenku s ostňami. Obula som si čierne vysoké boty na šnurovanie a namaľovala sa. Obzrela som sa v zrkadle a pobrala sa naraňajkovať.

Moji rodičia šli na víkend ku známim na chatu,takže som doma sama. Z chladničky som si vytiahla čokoládovy jogurt a pustila sa doň. Keď som dojedla kelímok som vyhodila a lyžičku umyla.

Klop-klop!

Niekto zaklopal na dvere. Prešla som k nim a otvorila. Čakala som,že to bude Andy alebo pani McRaštiplová,ale bol to Ash.

,,Ahoj,Ashley.'' pozdravila som.

,,Andy je u teba?" spýtal sa naliehavo.

,,Nie,nieje. Prečo? Niečo sa stalo?"

,,Andy sa včera nevrátil domov a ani mobil nezdvíha. Rodičia sa o neho boja.'' povedal a mne sa zahmlelo pred očami.

,,Hej,hej! V pohode?'' podoprel ma.

,,Hej,len...prečo si vlastne prišel?"

,,Videl som vás včera,tak som si myslel,že ste spolu.''

,,Nie,to teda nie sme. Ale ideme ho pohľadať.''  Bez rozmýšľania som schmatla kľúče a mobil a vybehla na ulicu. Ale kam teraz?
Kde môže byť?

,,Hľadal som ho všade. V baroch,v bordeloch..všade.'' povedal Ash.

,,Hľadal si ho aj v Tmavej uličke?'' spýtala som sa. Ash pokrútil záporne hlavou a ja som sa hneď k Tmavej uličke.
Tmavá ulička bolo veľmi zlé miesto plné feťákov,alkoholikov a báb ľahkých mravov.

Hneď ako sme prišli k nej,zbadala som Andyho ležať na zemi.

,,Andy!" skríkla som a rozbehla sa k nemu. Bol celý od krvi. Vyzeral ako keby bol... V hrdle mi rástla veľká hrča.

,,Batman.'' vzlykla som a pohľadila ho po tvári. Zrazu pootvoril svoje modré oči a ja som sa cez slzy usmiala.

,,Som mŕtvi?'' spýtal sa.

,,Zatiaľ nie.'' zasmial sa Ash.

,,Boha, ja som nesmrteľný.'' zasmial sa a ja som ho objala.

,,Hrozne som sa bála.'' šepla som mu do ucha.

,,O Batmana sa báť nemusíš. Toho nikto nepremôže.'' pošepkal.

,,No,pome hrdličky. Batmana čakajú doma rodičia.'' povedal Ash a spoločne sme Andyho podopreli a pobrali sa k nemu.

,,Andrew!" skríkli jeho rodičia,keď nás zbadali.

,,Ahoj.'' slabo sa usmial a objal ich.

My s Ashom sme sa postavili bokom a sledovali ich.

,,Ďakujeme.'' pozrel sa na nás jeho otec. Obaja sme len súhlasne prikívli.

,,Zostanete so mnou?'' spýtal sa Andy.

,,Sorry bro,ale CC ide dnes do klubu,takže ti tu nechávam,mm ju.'' utrúsil Ash a už ho nebolo.

,,On sa naozaj nepoučí.'' zasmiala sa jeho mama.

,,Zostaneš aspoň ty?'' pozrel na mňa Andy a ja som prikívla.

Vošli sme dnu a Andy ma doprovodil do jeho izby,ktorá bola takmer identická s tou mojou. Sadla som si na posteľ a pozorovala plagáty,fotky s chalanmi...

,,Ehm,ja sa idem osprchovať. Cíť sa ako doma.'' usmial sa a zavrel sa v kúpeľni.

Ja som vytiahla mobil a skontrolovala,či mi nepísal On.  Ale nepísal. Trochu ma to zarmútilo.

Zrazu vyskočila na posteľ mačka a obtrela sa o mňa.

,,Ahoj,moja. Ty si,ale zlatá. Ako sa voláš?" usmiala som sa a pozrela na obojok,kde svietilo meno Crow.

Po chvíľke sa otvorili dvere a vyšiel z nich Andy.

,,Ako vidím,môj kocúr ťa,už začal baliť.'' poznamenal a pomaly si ľahol vedľa mňa na posteľ. Pod okom mal veľký monokel.

,,Ďakujem.'' povedal.

,,Zamálo.'' pohladila som ho po ruke.

,,Pozreme si nejaký film?'' spýtal sa.

,,Môžme.'' súhlasila som.

Poprosil ma aby som mu podala notebook. Po dlhom hľadaní sme skončili pri Iron-Manovi. Uložili sme sa vedľa seba a pozerali.
Keď film skončil bolo asi desať večer a ja som vedela,že je čas ísť domov.

,,Ja už pôjdem.'' utrúsila som.

,,Škoda. Prídeš zajtra?" spýtal sa.

,,Keď sa naučím,zastavím sa.'' sľúbila som.

,,Dobre. Oci!" zakričal tak,že som skoro ohluchla.

,,Prosím,Andy?" objavil sa jeho otec.

,,Odveziš prosím,Marry domov? Nechcem aby sa jej niečo stalo."
,,Jasné!" súhlasil.

,,Nie,nie. To nebude treba.'' namietala som,ale Andy ma nakoniec presvedčil.

,,Dobrú,pán Biersack. A vďaka.'' povedala som keď som vystupovala.

,,Aj tebe dobrú,Marry. Nemáš začo.''usmial sa a odišiel.

Vošla som dnu a zamkla som. Unavene som sa hodila na gauč a zaspala. No,vo mne bola stále jedna myšlienka. Kde je On  a čo robí?

TRETIA OSOBA

Ona ani netušila,že svojmu neznámemu dnes pravdepodobne zachránila život.

Hello. It's me. :D
Ako sa máte? Dúfam,že dobre. Dnes,ak sa mi bude chcieť,tak večer dám ešte jednu kapitolku. ;)
Prepáčte,za chyby.
God Bless You♥

TannyBlack