Exclusive room (SK)

1. Časť- Prológ

Klop. Klop.

,,Hotelová služba, pane." Ozval sa spoza dverí dievčenský hlas.

,,Vstúpte." Ozval sa hlas z vnútra izby.

Už naučeným pohybom priložila kartu k snímaču, aby sa dostala do izby. Voľnou rukou otvorila dvere a prekročila prach dverí.

,,Dobrý deň, už odchádzam a nechám vás pracovať. Len si pohľadám ešte papiere. Môžete ísť zatiaľ do spálne." Prehovoril k nej hlas ktorý ju vpustil dnu. Jemne, bez toho že by sa na neho pozrela, prikývla a odobrala sa do spálne. Unavene si pretrela oči a zívla si, čo neušlo pozornosti obyvateľa izby.

,,Ste v poriadku?" Spýtal sa a oprel sa o rám dverí, pričom sa zahľadel na brunetku, ktorá sa odobrala popratať posteľnú bielizeň.

,,Iste pane." Odvetila mu a natriasala vankúš.

,,Ste si tým istá? Nevyzeráte tak." Len čo tieto slova opustili jeho ústa, opäť si ju prezrel od hlavy po päty. Pričom mu neušiel jej ironický úškľabok, ktorý sa jej odzrkadlil na tvári.

,,Vážne? Možno to bude tým, že som nespala už dlhšie ako 32 hodín, pretože vedúci si zmysel že ráno budem pripravovať raňajky potom upratovať izby, následne cez obed až do večere budem variť a v noci so mňa bude barmanka. Takže ak dovolíte, rada by som dorobila to čo som začala a pokračovala v práci, mám toho ešte veľa." Odvetila mu sarkasticky a pokračovala v tom čo začala. Avšak zabránila jej v tom čiasi ruka, ktorá jej vytrhla perinu a držala ju vo vzduchu. Spýtavo sa na neho otočila a to bolo po prvý krát, kedy ho vôbec uvidela. Jeho blonďavé vlasy neposedne rastúce do všetkých strán, ostro rezanú sánku, modré skúmavé oči, tenké pery stiahnuté do prísnej čiarky, telo odeté do presne padnúceho obleku. Jemne potriasla hlavou a spýtavo nadvihla obočie.

,,No bude to?" Spýtal sa a ona na neho hodila nechápajúci pohľad.

,,Ľahnúť. Teraz. Hneď. Do. Postele. Už. Aj." Prehovoril a dával dôraz na každé jedno slovo.

,,Je mi ľúto to nepôjde. Okrem vášho apartmánu mám na starosti ešte celé toto poschodie a ďalšie dve. Je tu ubytovaný majiteľ hotela, ak to nesplním dostanem padáka, takže vďaka za lákavú ponuku ale musím pracovať." Odmietla ho a pokúsila sa mu vytrhnúť perinu ktorú držal. Avšak bezúspešne. Miesto toho siahol po hotelovej linke.

,,Recepcia prosím." Ozval sa milý hlas recepčnej.

,,Apartmán číslo 666 okamžite mi pošlite Michela (čítaj Mičela)." Odvetil stroho a zložil bez toho že by čakal na odpoveď.

,,Pane, budem mať problémy. Prosím odvolajte ho. Zaprisahávam vás." Spustila, ale to sa už dvere na jeho apartmáne otvorili, pričom dnu vošiel postarší šedivý pán, ktorý si ich oboch premeral.

,,Pane prosím ospravedlňte ju. Je tu len brigádne, nech spravila čokoľvek náležite ju potrestám." Spustil neuvedomujúc že len prilieva olej do ohňa.

,,Mlč! Kto bol celú noc v bare?" Spýtal sa miesto toho aby mu vynadal. Na to bude mať čas neskôr. Michel sa zarazil a na malý moment zaváhal či mu má povedať pravdu alebo nie.

,,Ona pane." Odvetil mu pravdivo a kývol k dievčine, ktorá nechápala o čo sa tento muž snaží, ale zdalo sa že Michel mal pred ním rešpekt.

,,Odteraz bude pracovať výlučne v mojom apartmáne, nikde inde rozumel si?! A keď odídem, ona pôjde som ňou. Bude pracovať pre mňa a moje potreby. Boh ťa chráň, ak uvidím ako jej zadávaš inú prácu, alebo ju uvidím vyčerpanú padať únavou!" Skríkol na neho blondiak pričom ich vystrašene pozorovala.

,,Áno pán Carther." Odvetil krotko Michel a brunetke začalo dávať všetko zmysel.

,,Môžeš ísť." Vytisol skrz zuby majiteľ hotelu a vypoklonoval ho pohľadom až von z dverí.

,,Odpusťte ja...ja.." Začala brunetka no nedokázala sa vykoktať.

,,To je v poriadku teraz do postele hneď." Prehovoril k nej a hlavou mykol k posteli, ktorú držal stále odostlanú.

,,Ale musím vám tu upratať a ...." Nestihla dokončiť, miesto toho jej skočil do reči, čo pokladala za nanajvýš nezdvorilé.

,,Spravíš to neskôr, máš na to celý deň. Vrátim sa neskoro." Prehovoril a opäť hodil pohľad na posteľ. Odpoveďou mu bol unavený úsmev a to ako si rozpustila vlasy, ktoré sa jej rozliali po chrbte a hnedé pramene jej lemovali tvár. Črty jej tváre zjemneli a vyzerala ako malé dievčatko.

,,Ako sa vlastne voláš?" Spýtal sa jej, len čo si sadla na matrac a začala si vyzúvať tenisky.

,,Mary Ann Angela Swan." Odvetila mu keď sa jej hlava dotkla vankúša, spokojne zavrela oči len čo sa jej dotkla perina. Zhlboka sa nadýchla a vydýchla, pričom sa jej telo uvoľnilo a odobralo sa do bezsenného spánku ktorý bol pre ňu vykúpením.

Takže malé poďakovanie na záver @KatieLukesh ktorá mi spravila cover k príbehu a som jej za to veľmi vďačná pretože to rozhodne nemala ľahké. Moc moc ďakujem :))) :* 

V.Valen