*Are you ok?*
*Ano, prečo kto si?* začudovane som sledovala mobil.
*-videné-*
Neodpisoval.
Neriešila som to. Nasadila som si slúchatka a vydala som sa preč.
Po dlhej dobe som prišla domov. Nečakalo ma žiadne vrúcne pozdravenie. Otvorila som bránku. Predo mnou stál jediný, kto sa vždy tešil z môjho príchodu. Šťastne Jimmi zavrtel chvostíkom a čakal kedy ho pohladkám.
Poškrabkala som ho za uchom a a rozhliadla som sa. Brat bol ako vždy za počítačom a nezamestnaný otec vylehoval pri telke a uškieral sa do nového mobilu. Zvalila som sa na gauč, čo predstavoval už niekoľko mesiacov moju spoločnú posteľ s bratom.
Zapozerala som sa znova do mobilu.
*Rozrušil ma tvoj koment. Vážne si v poriadku?*
Oh on mi odpísal ale neodpovedal mi na otázku.
Ahá., čiže je to nejaký jeho fan čo si všimol moj koment.
*hej, som. Len mi prosím ťa, nezačni písať aký je život nádherný a prečo sa oplatí žit *
*ok*
Myslela som že tým naša konverzácia skončí ale nestalo sa tak.
O TÝŽDEŇ NESKÔR
Sedím v lietadle už vyše dvadsať hodín. Neverila som niekedy že sa dožijem toho.
Lietadlo pristálo a my sme pomali vystupovali.
Zobrala som si kufor a kráčala som von z letiska.
Bolo nádherne. Zahla som za letisko a kráčala som k budove, ktorú som mala odfotenú v mobile.
Bolo neskoro večer. Nemala som dobrý pocit. Cítila som ako keby niekto za mnou bol. Otočila som sa či niekto ide za mnou. Nikto tam nebol. Keď som sa otočila späť, predo mnou sa objavila silueta človeka. Pridusene som zvískla.
{† ahojte, znova som sa pustila do písania. Dúfam že sa vám bude páčiť tento príbeh. Potrebovala som dať myšlienky von z hlavy. Tá postava ma život ako ja, lenže môj je reálny a nezachráni ma z neho niekto ako on... Kiežby... Chcela som napísať príbeh, ktorý by ako keby načrtával čo by sa stalo keby mi niekto pomohol. XD čo je úplna blbosť. †}
YOU ARE READING
Full Life †
Random"Si úžasný :D ...spríjemnil si mi deň...a to som chcela dnes ukončiť svoj život." †★† Raz dievča komentovalo príspevok jednej osobe. A tá osoba jej odpísala.
