Bolo neskoro večer. Nemala som dobrý pocit. Cítila som ako keby niekto za mnou bol. Otočila som sa či niekto ide za mnou. Nikto tam nebol. Keď som sa otočila späť, predo mnou sa objavila silueta človeka. Pridusene som zvýskla. V strachu som ustúpila o krok dozadu.
Otočila som sa a rozbehla som sa preč. V tom momente ma nič iné nenapadlo. Zrazu som zacítila ako ma niekto chytil za rameno. Zvrieskla som a zahnala som sa taškou, ktorú som držala v ruke.
"Aú, au..." ozval sa.
Strach zo mňa opadol, ale adrenalín, ktorý mnou vládol zapríčinil to že som sa celá triasla.
"Prepáč, zľakla som sa. Bolí to moc?" opýtala som sa ho keď som k nemu prikročila bližšie.
V nesúhlase zavrtel hlavou. Zobral mi z ruky tašku a naznačil mi aby som ho nasledovala. Bolo mi trápne, že som na neho zaútočila. V tichosti som ho nasledovala.
Kráčali sme tmavým mestom už asi 10 minút. Niko z nás neprehovoril, on možno preto že sa mu nechcelo a bol unavený a mne bolo trápne z toho všetkého.
Počas dlhého letu som niekoľko krát oľutovala, že som tu ale teraz keď kráčam uliciami mesta, vysnívaného mesta kde som vždy chcela byť to už ani neľutujem.
Pozrela som sa na neho. Nezdálsa že by mi venoval nejakú pozornosť.
Po tom, čo som si začala písať s tým neznámim. Vôbec som už neuvažovala nad tým, kto je to. Bolo mi to už vlastne jedno. Pomohol mi. Bol jediný, ktorý sa začal pýtať na to ako sa mám, čo ma trápi a hľavne ma vypočul.
Po týždni som neuvažovala som a prijala som jeho ponuku. Prišla som sem. Avšak strach som mala. Korejčinu som vôbec neovládala aj keď som angličtinu vedela ale nie každý ju ovláda.
©Koho typujete ako jej záchrancu?? Mám dvoch adeptov ale nedokážem sa rozhodnúť. Tento rok 😄😃 sa mi môj rebríček biasov hrozne otriasol a pribudli tam nové mená. Aj vám sa to často stáva??©
YOU ARE READING
Full Life †
Random"Si úžasný :D ...spríjemnil si mi deň...a to som chcela dnes ukončiť svoj život." †★† Raz dievča komentovalo príspevok jednej osobe. A tá osoba jej odpísala.
