Ahojte volám sa Linda a mám 14 rokov. Strašne som túžila ísť do tábora, no niak mi to nevyšlo. No v škole nám dnes rozdávali niake papieriky do tábora tamahatamu. Keď som prišla domov hneď som začala lúštiť čo je to zač. Vyzeralo to dobre a už som sa nevedela dočkať kedy príde domov mamina. Keď prišla takto som jej to porozprávala:
Ja:,, ahoj mami dnes v škole nám dávali taký letáčik do tábora a mohla by som tam ísť? ''
Maminka:,,no dobre choď''
Povedala som si:joooooo........ Ešte zajtra sa dohodnem s mojou kamarátkou Ninou......v škole........ Prišla som do školy a hneď som sa opýtala Nini či by išla somnou do tábora...... Ona povedala áno tak sme sa tam prihlásili cez internet na robinzonový tábor. Veľmi sme sa tam tešili.......... 14.7.......dnes som sa zobudila s pocitom že toto bola moja posledná noc doma. Ešte ráno o 9:00 som si išla vedľa do obchodu kúpiť bagetu a džús a niake sladkosti do tábora. Keď som prišla domov bolo 9:50 maly sme tam byť o 11:00 a cesta trvala 1 hodinu. Tak sme malý čo robiť aby sme sa tam dostavili včas a je to v Považskej Bystrici. Keď sme prišli mali sme sa stretnúť na stanici v Považskej Bystrici. Nina tam však ešte nebola trochu ma to desilo ale za chvíľu prišla. Už prišli vedúci pomaličky sme sa rozlúčili s rodičmi. A vedúci nás už volali na autobus keď sme prišli na tábor bol pekný najprv sme sa išli zložiť do stanov potom sme sa zišli a zoznámili sa. Potom večer sme išli do spoločného veľkého stanu a spievali sme si s gitarou tam. Potom okolo 11:00 sme pomali išli do stanov zajtra mame ísť do lesa na opičiu dráhu. A po lese sme súťažili no hneď ráno nás vedúci budili o 6:00 na rozcvičku. Potom sme sa išli obliecť a utekať do bazéna. Potom k večeru sme sa išli osprchovať a spievali sme si pri ohni.......bola tam aj trampolína s vedúcimi sme si týkali a chalani nás každý deň oblievaly už sme si fakt nemali čo obliecť no raz nás chalani chcely v noci robili jamu v lese a ze v noci tam do lesa o 12:00 za nimi prídeme. Keď odišli večer do lesa tak sme im zaviazali tričká a šnúrky do kopy. A nastrašili sme ich naozaj sa zľakli........ Koniec tábora...... Už sme boli na stanici a lúčili sa to bolo to najhoršie ale zase už som sa tešila aj domov a mám doteraz stade super zážitok a na budúci rok sme sa dohodli že sa zase všetci zídeme........... Príbeh je podľa skutočnej udalosti a nakoniec sa aj potom všetci zišli a doteraz prejdú aj hranice aby sa stretly
