Bad Bitch

18♦Budík♦

  Tak ja to teda urobím podla seba. 

                                                           ♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫

„Kámo si v tom po uši" oznámil mi Lil keď som mu vysvetlil ako sa veci majú. „Ja viem" prikývol som. „Povec jej to" Lil sa slabšie usmial. „Tak to určite. Vysmeje ma." uchechtol som sa a čakal kým bude pokračovať. „Rob ako chceš, ale ja ako tvoj dobrý kamarát ti hovorím aby si išiel za ňou a proste jej to povedal!" popritom ako hovoril sa postavil a ukázal ukazovákom na vchodové dvere od jeho domu.

 „Dobre. I-idem jej to povedať" mierne som sa zakoktal a postavil sa na odchod. „Hlavne pri tom nekoktaj" zasmial sa Lil a dal si somnou ťuka na rozlúčku. „Hej!" zakričal keď som odchádzal. „A keby to nevyšlo, pošli ju ku mne" prebodol som ho pohľadom a on sa len zasmial.

 Nasadol som do auta a nechal svoje myšlienky smerovať k nej. Rozmýšľam ako jej to poviem. A čo mi na to povie ona. Nemôžem to na ňu len tak vybaliť. Myslím, že jej reakcia sa mi moc páčiť nebude. A aj keď to čakám viem, že ma to bude bolieť. Ako keby som už vopred vedel, že mi bodnú nôž do srdca.

 Zaparkoval som v garáži a pomalým krokom išiel do domu. Otvoril som dvere ale do niečoho som narazil. Teda skôr do niekoho. Zodvihol som pohľad a uvidel som strapatého blonďatého chlapca. Len na mňa ohrnul nos a s drgnutím do môjho ramena odišiel. Vrelo to vo mne.

Všimol som si ako Roonie ide dole schodmi len v chlapčenskej košeli. Ked ma uvidela tak sa zaškerila. „Kto to bol? zaťal som päsť  „D-David? Derek?" snažila sa spomenúť si. „To nemyslíš vážne!" zvýšil som hlas. „Čo ťa žere?"  nechápavo sa  pozrela. Ona sa ešte pýta? „Ved ani nevieš ako sa volal!" ukázal som rukou na dvere. „Noa? Pochybujem, že on vie ako sa volám ja" zasmiala sa a prešla ku mne bližšie.

 „Ty si .. ach .. " nevedel som čo jej mám na to povedať. „A čo to teba vlastne trápi? Ja sa tiež nestarám ako sa volajú tvoje kurvy. Nemáš dôvod sa tu nafukovať" založila si ruky na prsiach. „To teda mám!" .. „A môžem vedieť aký?" opýtala sa s takým posmechom v hlase, že mi to bolo nepríjemné.

 Bol som ticho. Nemôžem. Nie teraz. „Myslela som si" povedala a posmešne si odfrkla. „Roonie zakazujem ti si sem ťahať ďalších" odvrátil som od nej zrak. Nemôžem sa na ňu pozerať. Strapaté vlasy, napuchnuté pery, cucflek na krku. Len keď si predstavím čo tam spolu robili ... Mám chuť zabíjať. 

„Prosím?" neveriacky sa na mňa pozrela. „Počula si." odvrkol som možno až príliš rýchlo pretože sa na sekundu zasekla. „Ty mi nemôžeš zakazovať Justin" zvýšila hlas. „Nikto mi nemôže zakazovať! A už vôbec nie pre mňa cudzí človek!" toto bolelo. Dotknuto som sa na ňu pozrel.

 „Ak ma tu nechceš tak odídem" nie. to nechcem. „Nie. Tak som to nemyslel. Ja ťa tu chcem. Ale nechcem tu ich" chytil som ju za ruku. „Ked nebudem s nimi tu tak inde" žmurkla na mňa. „Do krista nemôžeš s tým proste prestať?! zakričal som. „Prečo by som kurva mala?" zakričala naspäť. 

„Pretože ťa milujem!" zakričal som a pritom som sa jej pozeral do očí. Ostala zarazená. Nič nehovorila. A to bolo to najhoršie čo  mohla robiť. „Prosím povec mi na to niečo" pozrela sa mi do očí. Nič v nich nebolo. Boli prázdne.

„Nemám čo" oči ma začali štípať . Prikývol som sa odkráčal do svojej izby. Lahol som si na postel a na prázdno som pozeral na luster. Neviem čo budem robiť. Po chvíle rozmýšľaní som sa otočil na bok a zaspal.

Zobudil som sa na to, ako si niekto omotal ruku okolo môjho pásu a nohy zamotal pomedzi moje (hádam chápete). Prsty si na  mojom bruchu preplietla s mojimi. „Tiež ťa milujem" povedala jej krásnym hláskom a svoje pery pritisla na moju lopatku. Dala mi tam malý bozk a ja som si spokojne povzdychol. 

Bol som šťastný a už som sa mohol prebudiť z toho najkrajšieho sna ... škoda, že na ten najhorší zvuk na svete. Budík. 

Trošku vás touto časťou asi potrápim ale čo už :D. Zvykajte si.

Budem pridávať častejšie. Aspoň každý týždeň. Posnažím sa sľubujem. :-*