19♦Cara♦

1.3K 60 11
                                    


Máte povolenie ma zabiť.Ale viem, že ma milujete aj keď som neaktívna<3. 

Normálne práve nechápem. Dala som túto časť už 22.3. a teraz sa idem pozrieť ako na tom je a ukázalo mi že :súkromné. A nešlo mi to zmeniť.. tak soráč lááásky mé. 

♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫

Strhol som sa zo sna na ten odporný zvuk budíku. Začal som sa všade obzerať ale potom som zistil, že Roonie tu nie je . Takže to bol iba sen. Iba sen. Zakrútil som nad sebou hlavou. Ako by ma mohla milovať?

Dal som si rýchlu sprchu, obliekol sa a vyšiel z izby. Potichu som pootvoril dvere na izbe kde spala a pozeral som sa na ňu. Vypadá taká nevinná keď spí, taká zraniteľná. Najradšej by som si k nej ľahol, pritlačil ku sebe čo najviac a pobozkal. Ale práca volá.

A okrem toho keby to urobím tak by mi dala päsťou a opľula ma.Pri najlepšom. Ale nechajme to tak,že práca volá.

Vyšiel som z izby a napokon aj z domu.

♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫♫

Prudko som sa posadila na postel. Fuj to bol sen. Fakt čudný sen. No nič nebudem to riešiť. Ale bolo to nechutné. Ale nebudem to riešiť tak pššt. Pozrela som sa na hodiny, ktoré ukazovali 13:16. Potiahla som celkom dosť.

Obliekla som si čierne látkové kraťasy, z ktorých mi trošku trčal môj vypracovaný zadok a obyčajné šedé tričko. Išla som do Justinovej izby ale nikto tam nebol. Ani v kuchyni nikto nebol. Ale v obývačke na stolíku pred gaučom som našla malý papierik.

Nieže by to dal do kuchyne na stôl alebo pripol na chladničku. Ni jeee on to musí dať do jednej z jeho troch obývačiek a ešte k tomu na najmenší papierik na svete. Ach tento chlap.

"Dobré ránko Roonie" ble." Dneska budem preč až do večera. Musel som si ísť niečo zariadiť so Scooterom. Budem sa ponáhľať" vôbec sa nemusí ponáhľať. Mám dom pre seba?! Super. Chcela som niekomu napísať. Ale zistila som, že tu vlastne nikoho nepoznám.

No nič pôjdem von a nejakého fešáka si už hádam odchytím. Obúvala som si tenisky ale v tom niekto zazvonil. Prešla som pred dvere a otvorila ich. Od prekvapenia som otvorila ústa. Cara Delevigne. Nieže by som z nej bola nejaká vysratá že omg omg Cara. Ale tak predsa nie každý deň vám na dvere zazvoní svetoznáma modelka.

„Ahoj" usmiala sa. „Ahoj? Potrebuješ niečo?" slušne som sa opýtala a nadvihla som obočie. Aj keď ona ho má omnoho krajšie. „Som Cara" znova sa usmiala. Viem, že som blondína ale taká sprostá nie som moja zlatá. „A? Justin nie je doma"chystala som sa zatvoriť. „Prišla som za tebou"vyhŕkla nakoniec.

Otvorila som jej dvere nech vojde dnu. Vážne ma nebavilo sa baviť medzi dverami. „Vďaka"povedal a vyzula si topánky. „Som akurát na odchode takže ... " nedokončila som vetu ale dúfala som, že pochopí, že sa vyzúvať nemusí. „Dneska budeme spolu" wft. „Justin ma poprosil aby som na teba dala pozor. Vraj tu nikoho nepoznáš" usmiala sa a ukázala mi všetky svoje vybielené zuby.

„Viem na seba dať pozor sama. Som už veľká" žmurkla som na ňu a usmiala som sa. „Hej, počula som" žmurkla teraz ona na mňa. Neni náhodou ona bisexuálka len tak medzi rečou?

„Tak čo budeme robiť?" prekrútila som očami. „Napadá ma veľa vecí" lišiacky sa usmiala. „Ale pre začiatok pôjdeme na obed a potom ti ukážem trochu mesto" nenamietala som. Každý mi tu chce ukazovať mesto.Ved už to tu poznám viac ako doma.

Bad BitchOù les histoires vivent. Découvrez maintenant