Nenávidená, neskôr obľúbená.

1. časť

"Ach už zasa vstávať do tej tupej školy, tak sa mi tam nechce ísť." Hovorila som si sama pre seba keď ma zobudil nepríjemný tón budíka o 6:00.
Chvíľu som si ešte poležala v posteli a potom som sa išla nachystať. Naskôr som sa osprchovala, umyla si zuby, namalovala sa, vybrala si oblečenie, ktoré som si zároveň aj obliekla. Boli to biele mini šaty a k tomu som si obula biele topánky na podpetku (obrázok hore), doladila som nejaké šperky, navoňala sa s parfémom od Calvina Kleina a hotovo.

Ou, zaškrkalo mi v bruchu. Mala by som sa ísť najesť. Zbehla som po schodoch dole a namierila som si to rovno do kuchyne, po ceste som stretla Marionelu (jedna zo slúžok).

"Dobré ráno." Popriala som jej.
"Aj tebe Tia, raňajky máš pripravené na stole." Usmiala sa.
"Ďakujem." Odpovedala som jej s úsmevom na tvári.

Rýchlo, no nie až tak rýchlo, keďže som mala podpetky, som sa vybrala do kuchyne celá natešená aká dobrota ma dnes čaká. Konkrétne to bol ovocný šalát s vyšťavenou pomarančovou štavou. Mňam.
"Bolo to výborné." Povedala som Marionele.
A skôr než stihla odpovedať niekto zazvonil na zvonček.
Zdvihla som sa zo stoličky, riad dala do umývačky a išla som otvoriť.
Bola tam Bia. Prišla pre mňa na jej Porsche.

"Nazdar, ideš?" Opýtala sa ma Bia.
"Hej, idem si pre tašku a hneď som tu, počkaj." Odpovedala som jej.

Ako som si išla pre tašku som omylom stúpila na malú loptičku mojej malej čivavy Zoe a zletela som na zem.

"No super, dnes teda nádherne začína deň." Povedala som si ironicky a nemohla som si nevšimnúť ako sa Bia dusí smiechom.
"Ďakujem ti, že si mi pomohla sa postaviť Bia." Povedala som znova ironicky.
"Prepáč." Odpovedala mi Bia a stále sa smiala na plné ústa.
Po 10-tich sekundách keď sa ako tak upokojila mi išla podať pomocnú ruku a postaviť ma.
Úspešne.
"Ďakujem." Povedala som Bii a konečne som si išla pre veci.

Išli sme do Biinho auta a odtiaľ rovno do školy. Cesta trvala približne 15 minút. Počas cesty sme moc neprehovorili. Skôr sme boli unešené v našich myšlienkach a počúvali nejaké cédečko čo mi dal Andy na 18te narodeniny. Bolo dosť dobré.

"Tak a už sme tu." Povedala Bia a vystúpila z auta.
"Diki, že si pre mňa došla a hodila ma sem." Žmurka som na ňu a ona sa usmiala.

Kráčali sme smerom ku vchodu do školy kde nás počkal Andy.
Obe sme sa s nim pozdravili, ja som ho objala a dala mu pusu na líce.
Tak nejak sa zdravíme.

Vošli sme dnu, Andy išiel do svojej triedy a ja s Biou do našej (sme spolužiačky). Otvorili sme dvere do triedy a išli sme si sadnúť. Ešte bola chvíločku prestávka a zrazu došiel....