Nenávidená, neskôr obľúbená.

2. časť

Zrazu došiel totálne nádherný chalan s hnedými vlasmi, tyrkysovo modrými očami a so super postavou. Hneď ako si ho všimli baby sa totálne roztápali. Pozerali na neho s otvorenými ústami a sliny im tiekli z úst jedna radosť. Fuj nechcelo by sa mi umývať tie lavice. Pri pohlade na nich som sa potichšie zasmiala. 
Netuším ako sa ten chalan volá ale čoskoro to určite zistím. Výzorovo je fakt pekný, som zvedavá aký je povahovo a či je aj taký sukničkár ako ostatní.
Chalan si sadol k jednej babe, ktorá ako jediná mala voľné miesto vedľa seba. Skoro tam omdlela. 

Už aj zazvonilo na hodinu. Mali sme mať matiku, ach koho toto môže baviť ? Príklady typu: "Boli traja krtkovia, na jedného spadol meteorit a druhého zjedol mravec. Aká je vlhkosť vzduchu ?" Nezmyselné blbosti, matematika by sa už konečne mohla vschopiť a riešiť si svoje problémy(príklady) sama a nie aby sme to stále robili my zaňu. 
Ok koniec komentovania matiky.

Učiteľ došiel do triedy približne 5 minút po zvonení. 

"Dobrý deň žiaci, určite ste si všimli. Zavítal k nám nový chalan s menom Marko. Môžeš sa predstaviť." zahlásil učiteľ.
Hneď nato sa Marko nie 3-krát nadšene postavil a začal:"Ako ste sa teraz mohli dozvedieť volám sa Marko, pochádzam z Itálie a rád športujem." posadil sa.
"Dobre, ďakujem" usmial sa učiteľ.

Zvyšok hodiny sme rátali nejaké nezmyslené príklady a ja som celý čas odpočítavala minuty do zvonenia. 
"Ešte dve minuty!" povedala som trochu hlasnejšie ako som chcela a všetci sa na mňa pozreli. Trochu som sa začervenala a ospravedlnila. Učiteľ to neriešil dal nám domácu úlohu a ukončil hodinu.

"Haleluja, to trvalo" Ozvala sa Bia. "Už som myslela, že tu umrem." Dokončila a ja som sa len usmiala a prikývla.

Moc som sa s Biou dnes nebavila. Neviem prečo nejak som nemala náladu sa s niekym baviť. 
Pýtate sa, že ako s Markom ?

No celý čas bol obklúčený babami, ktoré ho neustále otravovali. Ach je mi ho aj trochu lúto, tie fifleny stále znášať.

Deň ubehol ako voda, ani som sa nenazdala a už zvonilo na koniec poslednej hodiny čo znamená, že domooov. S Biou sme ako prvé vybehli z triedy a išli k autu.
Po ceste..
"Máš na dnes nejaké plány?" Spýtala som sa Bii s nádejou, že dnes nič nebude mať a skočíme do mesta trošku na nákupy poprípade si sadnúť na kávu alebo sa ísť niekam najesť..

"Nie, prečo?"
"Mohli by sme dnes niekam skočiť, čo povieš?" S nádejou som sa jej spýtala.

"Jasné. Volám ti potom."

Už zastavila pri mojom dome.

"Dobre, diki za zvezenie čau."
Zavrela som dvere a išla dnu do domu. Nikoho som si nevšimla, len ako prvá ma prišla privítať moja malá čivava Zoe. Trochu som sa s ňou pohrala, pomaznala a išla som do svojej izby. 
Lahla som si na posteľ, skontrolovala instagram a išla pozrieť čo nové na facebooku. Zadala som e-mail, heslo a dala prihlásiť. 
"Jupíí!" zaradostene som si trošku skríkla keď som tam našla..