Len som tam v šoku ležala na zemi. Bolo to tak trápne...
Očervenela som.
Gogo : Si v poriadku ? Neublížil som ti ?
Posadila som sa a spýtavo som sa naňho pozrela.
-Ty či si mi ublížil ? To ja som tá čo ťa skoro knokautovala cez pol stanice..
Zopár ľudí sa na náš pobavene pozeralo. Až teraz som si uvedomila, že mi podáva ruku. Znova som očervenela a túto ponuku o pomoc som naozaj rada prijala. Vytiahol ma na nohy.
Gogo : No nič, ja musím. Vieš, Utubering a tak. Tak dúfam, že sa naše cesty ešte stretnú..
A potom odišiel. Len som tam stála, nevládala som robiť nič iné, len tam stáť s otvorenou hubou ako retard. Zo šoku ma prebral až brat. Podal mi mobil. Až teraz som si niečo uvedomila..
-Neuveríš čo som natočila...
Brat : No ukáž..
Ukázala som si celú nahrávku. Všetko tam bolo skvelo vidieť. Takže predsa len mám na tento trápno-skvelý zážitok nejakú spomienku..
