Stála som na stanici (čakali sme totiž na bratovho kamoša a na Minnie) a rozmýšľala som o tom čo sa stalo pred 2 minútami.. Asi na to budem myslieť do konca svojho života :D
Minnie a bratov kamoš (myslím že sa volá Simon) sa rozhodli že by sme sa mali ísť najesť. Súhlasila som, ale nie preto že som bola hladná, ale preto že keď som v strese tak jem. A teraz som bola v naozaj veľkom strese.
Ani som si neuvedomila, že už sme pri reštaurácii, tak som bola zamyslená. Skoro som narazila do pouličnej lampy, ale brat ma v poslednej chvíli zachytil. Musela som sa zasmiať. Potom som sa ako tak prebrala zo svojho zamyslenia a úspešne a bez toho, aby som zranila seba, či niekoho iného sme dorazili do reštiky. Bolo to tam celkom pekné, steny boli pastelovo rúžové, malé hnedé stolíky a zo stropu vyseli svetielka. Prijemne miesto. Bolo to tam také... Zvláštne. Až moc dokonalé. Brat mal očividne istý názor, lebo sa po vyhlásení že on nieje princezná otočil a odišiel. Nakoniec sme skončili v McDonalde.
