Závislí

1. Sťahovanie

Lucas:

Milujem Kanadu, milujem Montreal neviem si predstaviť svoj život inde. A zrazu mi moja teta Emily oznámi že sa sťahujeme do New Yorku. Viem si predstaviť ako by boli moji kamaráti nadšení ale ja nie! Nechcem odísť no bohužiaľ nemám na výber.

" Lucas ? Si pripravený ? Lietadlo už čaká."

" Už idem. " odpoviem pohotovo.

Dúfam že si tam rýchlo zvyknem.

Po veľmi dlhom lete a nejakych kontrolách na letisku sme konečne prišli taxíkom k nášmu novému domu.  Bol veľký a luxusný. Musím uznať že teta má naozaj dobrý vkus.
Pomohol som jej odniesť naše veci dnu a šiel som rovno do mojej novej izby. Bola veľká, priestranná s vlastnou kúpeľňou. Na prvý pohľad sa mi páčila ale chce to ešte pár úprav. Rýchlo som si vybalil veci a ponáhľal sa dolu za Rickym a tetou.

" Tak čo ? Páči sa ti dom ? " spýtala sa milo a pritom krájala zemiaky.

" Je krásny. Ako vždy máš skvelý vkus. " usmial som sa.

" Kde je Ricky ? "

" Vonku. Objavuje našu novú záhradu. " zasmiala sa.

" Idem ho vyvenčiť "

" To ani nebudeš večerať ? " teta bola mierne zaskočená. Večeru s ňou som nikdy nevynechal.

" Najem sa keď sa vrátim. Nebudem dlho " usmial som sa a dal jej pusu na líce.

Rýchlo som na seba hodil bundu, vzal som vodítko, Rickyho a už ma nebolo.
Kráčal som po chodníku keď som zbadal malý park. Rozhodol som sa že tam zájdem. Pustil som Rickyho z vodítka a sadol si na lavičku. Už bola dosť tma a na september aj nezvyčajná zima. Zapozeral som sa na hviezdy keď som zrazu započul štekot. Rozbehol som sa za Rickym a zbadal som pri ňom neaku postavu. Sedela na tráve opretá o strom a Ricky jej lízal tvár. Podišiel som k nej a dotkol sa jej tváre. Bola studená ako ľad. Zrazu pohla hlavou a pozrela mi do očí ?

" Kto si ? " jej hlas sa triasol.

Neváhal som a vyzliekol som si bundu. Prikril som ju s ňou a pokúsil som sa zdvyhnúť ju na nohy. Neprotestovala asi ani nemohla. Nemala na to silu. Omotal som jej ruky okolo svojho krku a opatrne ju vzal do náručia.

" Kam ideme ? " spýtala sa vyčerpane.

" Potrebuješ lekára. Nenechám ťa tu zamrznúť. " dievča v mojom náručí sa mierne pousmialo.

Rýchlo som bežal domov. Viem že teta neodmietne pomôcť niekomu kto to potrebuje a nemám toľko času zisťovať kde sa tu nachádza neaka nemocnica.

Položil som neznámu blondínku na gauč v obívačke keď ku mne pribehla teta.

" Kto je to ? Vyzerá veľmi zle. " teta okamžite pribehla k dievčaťu.

" Prines mi môj kufrík. Rýchlo " prikázala.

Keď som ho priniesol teta jej pichla injekciu a snažila sa ju prebrať.

Otvorila modré oči a vystrašene na nás hľadela.

" Neboj sa. Nič sa ti nestane. Si podchladená ale budeš v poriadku. Lukas ťa priniesol včas. " teta sa na ňu milo usmiala.

" Moji ... Moji rodičia. Boja sa o mňa. Musím im zavolať " pokúsila sa postaviť ale teta ju zatlačila späť.

" Zavoláš im ráno keď ti bude lepšie. Teraz si pospi. Určite si unavená " teta sa postavila a pozrela na mňa " Ostaň v noci s ňou keby sa jej zvýšila teplota."
Prikývol som a posadil sa na kreslo.

" Nemusel si mi pomáhať. " povedala ubolene a pozrela mi do očí. " Ďakujem "

" Urobil by to každý. " usmial som sa. " Teraz pokojne spi. Ráno mi povieš čo si robila sama v noci vonku. " neisto prikývla a zatvorila oči.