2.

1K 65 0
                                    

Prihovárali sa jej. Jej priatelia. Asi,skôr starý priatelia. Nebola rovnaká. Bola ina. Úplne iná. Poznali ju ako usmievave dievča. Z rukavu sypala jeden vtip za druhým. V jej očiach bola vidieť radosť zo života. Mala všetko na čo si spomenula.
A teraz? Tichá, nudná, smutná. V očiach bolesť. Prosila o pomoc ale zároveň ju odmietala. Jej telo prosilo o pomoc, ale v jej hlave to nebola ona. Bol to vnútorný hlas ktorý ju zožieral. Jej psychika bola čoraz horšia. Čoraz videla všetko čiernejšie a seba v zrkadle horšie. Ľudia maju radi zrkadlá,pretože keď plačú, zrkadlo sa im nesmeje. No u nej to bolo iné. Presne opačné. Ona plakala, jej "telo" sa jej v zrkadle smialo. Smialo sa z toho, čo jej urobilo. Z toho kam ju dotiahlo. Z toho, že nieje cesty späť.

You back, but you're different.Where stories live. Discover now