You back, but you're different.

Epilog

Dnes. Dnes mala pohreb. Jej rodičia mi dali list. Vraj to napísala tesne pred....no...pred smrťou. Nemal som silu ho čítať na verejnosti. Zaliezol som do svojej izby a tam som ho otvoril.

Milý (jediný) kamarát.
Je mi jasné, že ti chybám lenže som to nezvládla. Ako som sľúbila, napíšem ti čo sa stalo. Čo zapríčinilo moju....anorexiu.

Odišli sme na rozkaz rodičov. Našli si novú prácu. Prácu na druhej strane štátu. Nová škola bola zlá, presne tak ako si novú školu predstavuješ. Žiadny priateľskí ľudia, žiadni kamaráti, žiadne priazdnive podmienky. Peklo ma zemi.
Ľudia ma začali nenávidieť.
Dokonca sa ma jeden chlapec(skôr monštrum) pokúšal...ako to povedať...proste znásilniť. Ubranila som sa, našťastie. Lenže možno tu bolesť ktorú by som pri znásilnení pocítila, by bola menšia než to čo sa stalo potom. Začal mi nadávať do tučných k**iev, šlapiek. Povedal, že by sa do mojej tučnej p**e nedostal. Bolelo to. Začala som s tým vtedy, keď ma dokopal pred školou. Videlo to mnoho ľudí, ale každému som bola ukradnutá.

Prepáč, že som to nezvladla. Prepáč, že som vdety utiekla. Prepáč, že som ti ublížila. Prepáč za všetko čo ťa kedy bolelo. Prepáč, že som ti nevyznala lásku späť, aj ked som to tak cítila. Ďakujem, že si mi dal šancu. Ďakujem, že si bol moj jediný priatel. Ďakujem, že si ma miloval. Ďakujem Matthias.

S láskou, Linda.