Môj svet

R

Išla som sa prezliecť a vzala som si knihu len na verandu. Mobyl som zablokovala a vytiahla som z neho baterku. Takto pekne vipnutí nebol ani nepamätám. Vyšla som na balkón a ľahla som si na lehatko. Začala som si čitať knihu Hry o život, keď ma zrazu niečo oblialo. Pozrela som sa dole a zbadala som tam brata s Davidom. Držal v ruke hadicu. Bol to môj naj kamoš tu v dedine. Naši nás zoznamili keď sme tu boli ako 4 ročný. Bol milý a veľmi pekný, staral sa o mňa, chranil ma, bol mi ako brat. Len trochu starší.

,,Ahoj!" Pozdravil a usmial sa tým úžasným úsmevom.

,,Ahoj. Nemusel si ma zalievať, nie som kvietok!" Povedala som trochu podráždene.

,,Och! Prepáč ja som si myslel že si kvietok. Zhodou okolnosti si veľmi pekný kvietok. Aspoň podľa mňa." Zasmial sa.

Asi nemusím hovoriť že som bola červená ako paprika. Usmev som mu opätovala a začala som si prezerať ujmi na knihe.

Bola o čosi menej mokrá ako ja. No čo už moje šťastie nemá hraníc.

Otočila som sa späť na tých dvoch a snažila sa vyzerať nahnevane a vážne zároveň.

,,Ale nooo. Veď sa na nás toľko nehnevaj. My za to nemôžeme. To tá hadica." Povedal mi brat.

Nechcela som sa smiať ale vôbec som nemohla udržať vážnu tvár. ,,Presne tak, ona sama mi skočila do rúk." Povedal Dávid.

,,Aj sama si pustila kohútik aby tiekla voda." Prikyvovali a predbiehali sa vo vysvetľovaní. Ja som to už nevydržala a musela som sa zasmiať.

,,Vy ste ale vymyselníci. Myslíte že vám to odpustím?" Povedala som a prekrížila si ruky na prsiach. Pozreli sa na seba. Potom na mňa.

Naraz prikývli a povedali ,,Áno".

,,Tak to tudle. Obliali ste mi moju obľúbenú knihu!" Povedala som už skutočne nahnevane.

,,Ukáž sem tú knihu." Povedal Filip a schmatol mi knihu z rúk. Pozrel na obal. ,,Sme v keli kamo!!"