Rod preklatych

Chapter 1

„...Potom ako Eva zjedla zakázané ovocie, vznikol dedičný hriech a Boh prvých ľudí z raja vyhnal, aspoň tak sa to píše v biblii. Lenže papyrusy nájdené koncom 20. Storočia v Egypt tvrdiace Boh im poslal anjelov- pomocníkov, ktorí..." Pokračoval pán Bern vo svojom monotoným výklade.

Samantha Jones sediaca celkom vzadu len sledovala pohyb pier nechápajúc slová. Nebola jediná ,ktorá pri hodinách dejepisu nedávala pozor, ak nerátala Stevena Sevilla triedneho bifloša. Preskočil dve triedy a slová profesorov hltal ako písmo sväté. Doslova.

Pokrútila hlavou. Anjeli. To určite. Jej prúd myšlienok prerušil zvonec značiaci koniec vyučovania. Postavila sa a do čiernej tašky sa chystala zbaliť svojich päť švestiek a zdekovať sa.

„ Samantha, mohli by sme po škole prebrať ten projekt z chémie?" zastavila sa pri nej Katie Thompson. Nízka babenka s ryšavými vlasmi a rongenovými očami.

„ Dnes nemám čas." Nechcelo sa jej strácať čas s niečím tak zbytočným tobôž z Katie.

„ Tak zajtra?" spýtala sa nádejne.

„Nie!" odvetila rázne.

„Ale termín je do konca týždňa." Zdesila sa.

Samantha sa obrátila a bez žmurknutia jej pohliadla do očí.

„Počúvaj, na ten projekt si mala celí mesiac, tak sa dohodnime, ty urobíš svoju a ja potom k nej pripojím tu moju, kapíš to?" povedala odmerane. Mala výhodu , že Katie prevyšovala o dobrých päť centimetrov.

„Nežartuj, ty si to vypracovala bezo mňa?!"

Samantha nemienila odpovedať na priblblé otázky svojej ešte blšej spolužiačky. Pridala do kroku a odišla.

Škola. Budova do ktorej vás v detstve strčia nútia počúvať debilných profesorov. Učila sa síce rada ale sama. Takisto preskočila dve triedy, čiže maturovať bude už tento rok v sedemnástich. Nikdy nemala priateľov aspoň nie ozajstných. Keď na začiatku strednej zistili, že jej rodičia sú jednými z najbohačich v štátoch, okamžite sa všetko zmenilo. Profesori jej prilepšovali známky a žiaci sa okolo nej točili ako včely okolo kvetín. Samante netrvalo dlho aby pochopila o čo ide. Nešlo o ňu šlo o peniaze jej rodiny. A to nechcela. Zmenila školu a svoju identitu sa snažila minimalizovať. Nikoho si nepripúšťala k telu. Nemá súrodencov. Rodičia stále pracujú a ich jediný potomok im je cudzí. Jediné o čo sa starajú, aby mala čo najlepšie známky a aby sa dostala na najlepšie univerzity. Samanthe to nevadí, naučila sa žiť automaticky a prispôsobiť sa. Rešpektovala ich podmienky a oni jej na oplátku dali pokoj a slobodu.

Zabočila nakoniec ulice a vstúpila do červenej tehlovej budovy. Vyšla hore po schodoch a otvorila drevené dvere. Bola sama. Uľavilo sa jej, nemala v láske spoločnosť. Otvorila tašku a vytiahla baletný úbor. Prezliekla sa. Dlhé, blond vlasy si zviazala do chvosta a naniesla si mascaru ,čo zvýraznilo jej veľké, modré oči. Len čo dokončila posledné úpravy, začali prichádzať dievčatá. Pozdravili sa jej načo len letmo kývla hlavou a vypochodovala von.

Dievčatá pozerali na zavreté dvere. Vedeli, kto je Samantha Jones a kto sú jej rodičia. Na začiatku sa pokúšali spriateliť ale vzdali to. Jediné o čom sa bavili boli termíny vystúpení a skúšok. Ostatné bolo pasé. Vnímali ju ako perfekcionistku, ktorá je vo všetkom dokonalá a popritom ľadovo pokojná. Nikdy nekričala, neplakala ba ani sa nesmiala. Nerada prejavovala emocie,ak vôbec nejaké mala.

Samantha cvičila pri žrdi. Snažila sa na nič nemyslieť. Balet zbožňovala. Bola to jediná činnosť pri ktorej si vyčistila hlavu. Mrzelo ju,že rodičia nemali pochopenie pre jej vášeň. Začali prichádzať dievčatá. Samantha otvorila oči a zaujala svoje miesto. Do miestnosti vstúpila Madam Angel. Milovaná i nenávidená zároveň. Staršia žena, ktorá sa zo sirotinca vyšplhala na samý vrchol. O jej predchádzajúcom živote sa toho veľa nevie. Ako jednej z najlepších, sa jej podarila získať sociálne štipendium na tanečnej škole. Po získaní titulu si otvorila baletnú štúdium, ktoré Samantha navštevovala od svojich siedmych rokov.