Nikdy never taxikárovi

Vráti sa Nicol?

Sadla som si na staré polorozpadnuté schody.Počas toho ako som sedela som stále myslela na Nicol.Vedela som že nemám na výber a musím proste len čakať.

Hlava mi padala ku kolenám.Cítila som veľkú únavu.Položila som hlavu na kolená a z myšlienkami ktoré smerovali len na Nicol som pomaly zaspávala.

Zobudila som sa.
Podľa svetla mohli byť tak 2-3 hodiny ráno.
Pozrela som sa okolo seba a dúfala som že uvidím Nicol ktorá sa konečne vrátila..
No dúfala som márne.
Nebola tam. Len ja sama na starých schodoch.
Vedela som že ju určite chytil a nepodarilo sa jej utiecť.Vedela som aj to,že nemôžem čakať.Musím toto miesto hneď opustiť.Aj bez Nicol.
Cítila som sa strašne.
Nechcela som odísť s pocitom že ona sa snažila zachrániť nám život a ja teraz odídem bez nej.

Pretieklo mi po tváry pár sĺz pri pomyslení na ňu.

Snažila som sa dať do kopy a premýšľala som nad tým ako mi Nicol vysvetlovala cestu kadiaľ mám ísť daľej ak sa náhodov nevráti.
Hneď ako som si na jej slová spomenula postavila som sa a zišla asi 7 schodov.
Pomaly som prechádzala nejaké uličky ktoré boli v tejto budove, až kým som sa nedostala ku plechovým dverám ktoré boli východ.

Otvorila som ich.

Takmer som dostala šok.
V tej chvíli som uvidela len postavu ktorá vyzerala ako telo bez duše ktoré sa opiera o stenu a hlava mu padá k hrudi.

O chvíĺku táto osoba zodvihla hlavu.
Asi za 5 sekúnd som si to uvedomila.

Krv tečúca z úst.
Rozbitý nos aj obočie.
Začínajúci sa monokel.
Na ľavej strane hlavy vytrhané vlasy.
Hrôza...

Vtedy som zistila že je to Nicol .
Úplne roztrasená som ju chytila a opatrne položila na zem ku dverám.
Nevedela som čo mám povedať.
Či ďakovať bohu že ju znova vidím alebo byť smutná a zhrozená z toho čo jej spravil.
Vedela som že pýtať sa jej čo sa jej stalo je blbosť pretože to bolo úplne jasné že ju ten psychopat zmlátil a ťahal ju za vlasy.

Keď som videla ako na tom je,vedela som že nemáme šancu utiecť.
Ale to nebolo vtedy to najhoršie.
Horšie bolo to že ledva dýchala.
Bola som úplne bez slov.Strašne som plakala.
Videla som ako z posledných síl dýcha a to ma zabíjalo.

Nicol zlatko, to bude dobré !!..Ty to zvládneš! Si silná!
Povedala som jej a hladkala som ju po vlasoch.

Nič mi neodpovedala.

Až za chvíĺku šepotom..

Rýchlo odtiaľto utekaj.On príde.

Zlatko nie!!!neodídem bez teba!

Vravím utekaj.....prosím...

Nevedela som ako mám reagovať.

Nicol o chvíľku začala dosť kašľať...Začala vykašľiavať krv.Vtedy som vedela že je sňou zle.

S posledných síl sa mi snažila niečo povedať:

....Choď..prosím..
je nebezpečný..

Sakra Nicol ja ťa tu nenechám!!!A čo je on??? Nebude rozhodovať o naších životoch!!A nechápem prečo ti toto spravil !!

Ja viem prečo ...
Je to..
Môj otec.

Asi dosť prekvapko však? :)
On je Nicolin otec :o
A chuderka Nicol :( Je to sňou veľmi zlé.
Ale aj Sára chúďa :( Toto prežíva..Najskôr príde o Vivien a teraz možno aj o Nicol :(..
Ak sa vám táto časť páčila tak hviezdička poteší ☆♡
Ale každý komentík mi dáva energiu a radosť písať daľej ♡♡♡
Som za každý moc štastná ♡♡♡