BTS- We are... what?

Pád

Anne bude mať za chvíľku narodeniny. Usporiadame jej s chalanmi oslavu. Jasné, že ja budem hlavný organizátor. O oslave jej nepovieme. V deň narodenín ju za pomoci ostatných vylákam z domu. My zatiaľ všetko nachystáme, jedlo, pitie, výzdobu, o všetko sa postaráme a schováme sa. Keď sa Anne vráti, vylezieme z úkrytov, zakričíme: "Všetko najlepšie!" Dáme jej darčeky a bude párty! Ešte musíme nahrať CD s jej obľúbenými pesničkami. 

________

Ach...

Dnes šli teta s ujom na celodenné nákupy a pýtali sa ma (aj Taeho), či pôjdeme s nimi. Obaja sme odmietli. Milujem nákupy, ale dnes sa mi fakt nechcelo. Neviem z čoho, ale bola som unavená a  tak som si zaumienila, že ostanem doma. Taehyung ma zavolal do izby, či si nepozrieme film. Súhlasila som. V strede filmu mi vyhladlo a tak som povedala, že idem pre nejaké jedlo. Tae protestoval, vraj preň zbehne on, ale nedala som si povedať. Išla som teda do kuchyne pre nejaké koláče alebo chrumky. Nedočiahla som na najvrchnejšiu poličku a tak som si prisunula stoličku a postavila som sa na ňu. Načahovala som sa pre maškrty,  no v tom mi prišla správa od Ivete, že prídu trochu neskôr, či nám to neprekáža. Išla som odpísať, že vôbec a medzitým som schmatla čipsy. No vtom sa mi šmyklo a spadla som. Na ten rachot dobehol Taehyung a pomohol mi vstať. Potom sa ma pýtal, čo sa stalo, či ma niečo bolí, či môžem všetkým hýbať. Vysvetlila som mu, ako som spadla. Bolela ma ruka, ale nie veľmi a hýbať som s ňou mohla. 

"Naozaj ťa bolí len trochu?" opýtal sa Tae.

"Naozaj," prikývla som a usmiala sa na neho.

Ešte chvíľu sa ma vypytoval, potom sa mi začala na ruke robiť hrča, tak odniekadiaľ vyčaroval ľad a priložil mi ho na poranené miesto. Potom som si spomenula, že by som mala odpísať tete. Povedala som o tom bratrancovi, ten zdvihol mobil, že jej odpíše (mne by to šlo jednou rukou asi ťažko), no keď ho zdvihol, zatváril sa... vlastne ani neviem identifikovať jeho výraz. Ihneď som pribehla. Mobil bol rozbitý. A to bol nový! Dostala som ho len nedávno, lebo ten môj starý nejako trucoval. Dalo sa s ním telefonovať, ale to bolo asi tak všetko a tak mi rodičia pred odchodom do Kórei darovali nový. A teraz je zničený. Ani tlačidlá nefungujú, o displeji už ani nehovorím. Rozplakala som sa. Bolo mi ľúto, že sa to stalo. Predsa len, nebol lacný. Šanovala som si ho a teraz sa rozbil.

"Anne... bola to nehoda. Nestalo sa to naschvál. Veď je to v podstate len mobil. Hmotná vec. Tebe sa našťastie nič vážneho nestalo. Hlavné je zdravie, všetko ostatné ide bokom. Kvôli tomuto sa svet nezrúti. Ja viem, že ti to je ľúto, ale predstav si, že sa ti stane niečo vážne. Nebolo by to horšie?" utešoval ma Taehyung.

"Bolo..." prisvedčila som. Už som sa cítila lepšie.

"No vidíš," usmial sa na mňa bratranec," rodičom napíšem ja a ideme dopozerať film," povedal a ja som nadšene súhlasila.