Srdce anjela❤️

2. kapitola - Prvý deň v škole

Do triedy sme vošli s prvým zazvonením. Bolo tam celkom rušno, všetci boli rozdelení do menších skupiniek a navzájom súťažili v tom, kto zažil najlepšie letné prázdniny.
S Rebekou sme si sadli do štvrtej lavice pri okne... ako každý rok už od 1. triedy.
"Ja som taká zvedavá na toho nového," šepne mi Rebeka do ucha a zasmeje sa. Zasmejem sa aj ja. Vždy bola takáto, pobláznená, živá a za každú srandu. A presne to som na nej mala rada, lebo som sa s ňou nikdy nenudila a vždy ma dokázala rozosmiať. "Možno to bude konečne ten tvoj princ na bielom koni, ktorého hľadáš," povedala som a žmurkla som na ňu.
"Diana, ahooj!" Zrazu sa k mojej lavici nahrnula asi polovica triedy. Postupne ma všetci začali objímať. Potom si zobrali stoličky a vytvorili okolo mňa kruh, takže som bola presne v strede.
"Neuveríš, čo sa mi stalo cez prázdniny!"
"Mám nového priateľa!"
"Bola som na úžasnej dovolenke!"
"Spoznal som kopec nových ľudí!"
Každý na mňa začal hovoriť to svoje a ja som nevedela, na koho sa mám skôr pozrieť a s kým sa mám skôr tešiť z úžasných správ. Títo ľudia sú pre mňa všetci veľmi dôležití, dávajú mi pocit, že som niekto, pretože ma majú radi, rešpektujú ma a dôverujú mi. Keď majú problém, automaticky prídu za mnou. Veľmi si vážim túto ich vieru vo mňa a dôveru. Dodáva mi to sebavedomie, ktoré mám inak celkom nízke.
"A čo si ty robila cez prázdniny?" spýtala sa ma Kika.
Z toho obrovského prvodňového zmätku ma vyslobodilo zvonenie a triedna učiteľka, ktorá vkročila do triedy. Všetci utekali na svoje miesto, aby ju slušne privítali. Posadili sme sa a chvíľku bolo ticho.
Učiteľka vyšla von. Rebeka ma chytila za ruku a nedočkavo pozerala na dvere. Všetci sme vedeli, čo príde. Alebo skôr KTO príde.
Po chvíľke čakania vošla znova do triedy a hneď za ňou išiel chlapec. Celkom vysoký, tmavé vlasy a vypracované ruky. Rebeka zadržala dych. To bol jej zvyk, takto sa snažila udržať v sebe množstvo slov, ktoré chcela vykričať. Či už boli dobré alebo zlé. Tentokrát chcela určite zakričať, aký je ten chalan dokonalý alebo niečo podobné. Celá ona.
Triedna sa otočila k nám a s úsmevom nám predstavila nového spolužiaka:
"Toto je Róbert a posledný rok svojho štúdia na strednej škole strávi tu s nami."
"Ahojte všetci," pozdravil a pozrel sa na každého jedného z nás... Kým sa jeho pohľad nezastavil na mne. Hlbokými zelenými očami sa pozeral priamo do mojich modrých. Chvíľku som od neho nemohla odtrhnúť oči. Ten pohľad ma hypnotizoval...