Pozrela som sa do zrkadla posledný krát,predtým ako som zišla dole schodmi. Moje tmavo hnedé vlasy boli zapletené do rybieho chvostu,položené na mojom lavom ramene. Obula som si topánky a chcela vyraziť von,keď ma mama zastavila.
"Nebuď vonku príliš dlho" povedala a objala ma "a vyhni sa problémom."
"Áno mami" Povedala som a objala som ju. "Maj sa,lúbim ťa".
"Tiež ťa lúbim".
Išla som k autu, kde čakal otec.
Keď zastavil na príjazdovej ceste k Danielle,obrátil sa ku mne.
"Tu máš, možno sa ti to zíde" dal mi nejake peniaze a objal ma.
"Ďakujem" povedala som. Rozlúčili sme sa a ja som išla k domu.
Po niekoľkých úderoch Ella otvorila. Išli sme hore do jej izby. Aj keď som tam bola asi milion krát predtým,vždy som zostala šokovaná, aké krásne to bolo. Steny boli vo svetlo fialovom odtieni, podlaha bola pokrytá šedými drevenými doskami, uprostred podlahy mala obrovský čierny huňatý koberec, ďalej tam mala malý stolík s jednou stoličkou;obidve v takej istej šedej farbe, jej postel bola tak isto šedá s fialovými vankúšmi a prehozom cez posteľ, tiež mala čierne police s fotografiami z doby,keď bola malá, s jej rodinou a tiež nás dvoch. Tiež mala na stenách veľa čiernych stojanov s farebnými vonnými sviečkami. Jej izba bola malá,ale príjemná.
"Vážne pojdeš v tomto?" spýtala sa Daniella. Pozrela som sa dole na moje oblečenie a potom hore na jej tvár.
"Čo je zlé na mojom oblečení?" Spýtala som sa a skrížila ruky.
"Sú to ružové šaty s kvetmi a párom bielich balerín!" Odpovedala a pozrela sa ako keby to bola tá najzrejmejšia vec na svete.
"Áno? Vždy nosím takýto druh oblečenia," podotkla som. Pozrela som sa na jej oblečenie, mala na sebe pár sivých džínsov, čierne tričko, ktoré odkrývalo trochu jej brucha a pár čiernych topánok. Vlasy mala volne rozpustené v jej prirodzených vlnách.
Povzdychla si, potom sa usmiala a pokrútila hlavou.
"Vieš,ale mi nejdeme na čajový večierok."
"A kam teda ideme?" Spýtala som sa a posadila sa na jej postel.
"Dobre ..." začala a vyzerala a znela vzrušenie "... takže je to naozaj veľké stretnutie s naozaj super autami a Pouličné Preteky-"
"Autá? Myslela som, že si hovorila, že si myslíš, že autá sú príliš nadhodnotené?" Prerušila som ju a zdvihla jedno obočie.
"No...mohol by to byť super zlatý a sladký chlapec,ktorý ma pozval..." odpovedala a začala sa červenať.
"Ella! Ach môj bože, prečo si mi to nepovedala?" Povedal som a hodila som na ňu vankúš , keď stála vedľa svojho stola.
"Pretože, keby som to urobila,nešla by si so mnou" Vzala vankúš a položila ho na posteľ a znova si sadla vedľa mňa "a ja potrebujem tvoju pomoc!"
Zasmiala som sa a vstala som.
"Tak teda poďme" vzala som ju za ruku a pomohla jej vstať.
"Je dobré, že máš také moderné auto," povedala som sarkasticky Danielle, keď zaparkovala. Pozrela som sa na ostatné autá okolo nás, takmer všetky boli pekné, drahé a športové autá. A potom sme mali Danielline auto, staré Volvo, ktoré dostala od svojho staršieho brata, ktorý ho dostal od svojho dedka ... a tak ďalej.
"Ale mlč, len preto, že nie som tak bohatá, ako ty" povedala a vypla motor. "Navyše, prečo si nespravíš tiež vodičák?"
"Len srandujem. A to preto, že mám príliš strach znovu riadiť auto. Vieš, že ja a vozidlá nie je najlepšia kombinácia." Povedala som a chytila tašku. Začala sa smiať.
