"POLICAJTI!" Počula som niekoho kričať z davu. Cítila som ľútosť a paniku v celom mojom tele.
"Kurva" Počula som, že Justin preklína za mnou.
Nebol tam žiadny možný spôsob, nájsť Ellu v tomto chaose.
"Naskoč" Justin vykríkol. Poobzerala som sa okolo a rozmýšlala komu to hovorí. Uvedomila som si, že som bola jediná, kto ešte stále stál pri jeho aute.
"Nemyslím si, že tu chceš zostať, keď prídu policajti" vyštekol a sadol do auta, zavrel dvere a naštartoval motor.
"Ja-", bez premýšľania som nastúpila do auta a zavrela za sebou dvere. Akonáhle som si zapla pás, urobil otočku a rozbehol sa na cestu na horu.
Pozrela som sa do spätného zrkadla a uvidela, že sme jediný, ktorý zamierili k nej.
Zavrela som oči a oprela sa o sedadlo. Čo by si o mne moji rodičia pomysleli, keby zistili, čo som robila? Nie je to len to, že som išla na pouličné závody, ale skutočnosť, že som odišla s tým,ktorý súťažil a,ktorého hladajú policajti.
"Si v poriadku?" Spýtal sa Justin. Otvorila som oči a pozrela sa na neho. Znel tak ľahostajne, ako by to bola preňho každodenná vec. Ani trochu nevyzeral,že by mal starosti.
"Áno," odpovedal som a pozrela sa dole na svoje ruky, ktoré som mala položenú na nohách. "Nie."
Pripadalo mi to, ako by som mala obrovský kameň na hrudi. Čo keď nás chytia policajti? Čo by si o mne všetci pomysleli? Čo keď to zistí starká? Nebola by som schopná pozrieť sa jej znovu do očí.
"Tu nás policajti nenájdu."
"A-ako si si tak istý?" Všimla som si, že sme boli skoro na vrchole hory.
"Hlavne preto, že je to tabu. A viem, že si policajti myslia, že sem nikto nejazdí." Výborne, takže robíme ďalšie nelegálne veci. Vzdychla som si a začala si hrýzť spodnú peru.
Justin zaparkoval auto,tak, že sme mali krásny výhľad na mesto pred nami. Vypol motor a vystúpil. Vyliezol na kapotu a posadil sa, chrbtom sa oprel o okno. Vzal krabičku cigariet a zapaľovač. Vzal jednu cigaretu, zapálil ju a zvyšok cigariet a zapalovač dal späť do vrecka. Pomaly vyfúkol a z jeho úst vyšiel krúžok dymu.
Snažila som sa rozhodnúť, či by som mala sedieť v aute a čakať, kým sa vráti, alebo či by som mala ísť von a pokúsiť sa s ním nadviazať rozhovor. Predtým ako som si odopla pás som vzdychla a otvorila dvere. Zavrela som opatrne a nie tak hladko, som vyliezla na kapotu. Ani ja ani on, sme nič nepovedali. Pozrela som sa dole na mesto, vonku bola tma, ale všetky svetlá z budov tam dole to robili trochu jednoduchšie vidieť veci. Bolo to krásne, slnko zapadlo a nebo bolo plné krásnych farieb, fialová, ružová, modrá, žltá, oranžová, červená.
Justin natiahol ruku s cigaretou na mňa ako na otázku, či by som chcela fajčiť. Pokrútila som hlavou a pritiahol si ju späť k svojim perám. Vlastne mi ho bolo lúto. Uvažovala som, ako dlho už fajčí. Ako veľa z jeho života už premrhal len kvlo fajčeniu a o koľko menej bude kvoli tomu žiť.
Tiež som sa rozmýšlala,prečo závodí. Prečo ho to tak baví? Myslím, že je to len nejaká hlúposť. Tiež by mohol zomrieť, a je to nezákonné.
"Prečo to robíš?" Počula som samú seba hovoriť.
"Čo?" Vyštekol a okamžite som oľutovala, že som niečo povedala. Možno by som sa nemala starať do záležistostí iných ľudí? Ale bola som príliš zvedavá, zastaviť sa.
"Preteky?" Bola som prekvapená, keď sa usmial, bolo to prvýkrát, čo som videla, že sa usmieva. "Prečo to robíš?"
Najprv len ticho sedel pozeral sa na mesto a ja som si ani nemyslela, že by odpovedal.
