Kapitola Piata: Minulosť

62 9 0
                                    

Doktor sa ku mne blížil. Nevedel som sa pohnúť, pretože som bol pripútaný. Snažil som sa uhnúť ale doktor mi schytil hlavu a ihlu mi vpichol do ramena. Za pár sekúnd mi prišlo nechutne zle a chcel som spať. Pohľad sa mi rozostroval, sluch zhoršoval. Zatvárali sa mi oči a za pár sekúnd...Tma.

Otvoril som oči. Predomnou bola modrá obloha. Nikdy som modré nebo nevidel, je nádherné. Vstal som a videl som že sedím na mieste so zeleným porastom a okolo mňa sú nejaké piliere zo zeme. Počul som že sa im hovorí stromy. Ale kde som a čo tu robím?
Vstal som a prešiel som na cestičku. Obzeral som si okolie. Je to tu krásne. Po čase som v diaľke zazrel obydlie. Priblížil som sa k nemu a videl som že je nepoškodené. Nikdy som nevidel nepoškodený dom.
Narodil som sa počas apokalipsy, takže neviem ako vypadali budovy pred ňou. Ale táto bola iná. Stála pri vode a okolo nej boli hory. V horách som vyrastal, pretože v mestách zúrila panika a bolo tam až príliš radiácie.
Z domu niekto vyšiel. Rýchlo som sa schoval za najbližší strom. Opatrne som pozoroval situáciu. Z domu vyšla mladá žena. Vypadala na 20. Bola trochu menšia ako ja. Tmavo-hnedé vlasy, dobrá postava. Podišiel som bližšie k tomu. Vešala prádlo...Zaujímavé že nemá strach z apokalipsy...

Začalo mi byť strašne zle až som odpadol.
V tme som počul výkriky. Trhali mi hlavu, pretože ma z nich neskutočne bolela hlava.

Has llegado al final de las partes publicadas.

⏰ Última actualización: Nov 29, 2016 ⏰

¡Añade esta historia a tu biblioteca para recibir notificaciones sobre nuevas partes!

PadlýDonde viven las historias. Descúbrelo ahora