Zostaň so mnou 2

Kapitola 13

Dnes je posledný deň,čo je s nami Frederik na Slovensku. Zajtra odchádza za otcom do Rakúska. Kika s Larou to brali veľmi ťažko. Kike odchádza chlapec,ktorého miluje a Lare otec jej budúceho dieťaťa. Dnes mu to chcela Lara oznámiť. Zatiaľ som o tom vedela len ja.

O deviatej sme sa mali všetci stretnúť u Frederika. Chceli sme s ním zažiť posledný nezabudnuteľný trip v živote. Jemne sme mu zaklopali na dvere. Nikto neotváral. Benjamín zistil,že dvere sú otvorené. Bolo to čudné. Rýchlo sme vstúpili do Frederikovho bytu. Všade bolo ticho. "Frederik?" spýtala sa Lara. Nikto sa neozýval. Nikto nechápal o čo ide. Vstúpili sme do Frederikovej izby a tam sa nam naskytol hrôzostrašný pohľad.

Frederik ležal mrtvý na zemi a vedľa neho bola injekčná striekačka. Bolo nám jasné,že si dal zlatú dávku. Nikto nevedel,čo robiť ďalej. Všetci boli v panike. Kika si sadla na zem a rozplakala sa. V podstate sa zrútila. S Larou sme podišli k nej a utešovali sme ju. Videla som na Lariných očiach utrpenie. Zostala na dieťa sama. Bolo to hrozné vidieť mojich kamarátov na dne.

Benjamín rýchlo zavolal Frederikovej mame. O pár minút tam prišla aj s políciou. Bolo nám jasné,že pôjdeme vypovedať. Frederikovej mamy mi bolo veľmi ľúto a nie len jej,ale aj všetkých našich rodičov. Najhorší pocit je vtedy,keď vaše dieťa je závislé na drogách a nemôžete mu nijak pomôcť,alebo o tom vôbec neviete.

"Frederik,synáčik môj,čo si to spravil?" pýtala sa Frederikova mama nehybného tela jej syna. Napokon celú situáciu nezvládla a skolabovala. Policajti nám s kludným hlasom oznámili,že máme ísť s nimi na policajnú stanicu. Bol to pre mňa najhorší zážitok v mojom živote.

"Neboj,to dopadne dobre." objal ma pevne Benjamín. Medzitým sme čakali,kým nás policajti zavolajú do vypočúvacej miestnosti. Každý z nás tam šiel sám za seba. Momentálne vypočuvali Laru.

"Durschmied,vstúpte!" zavolal policajt Benjamína do vypočúvacej miestnosti. Lara vyšla odtiaľ úplne bledá. "Je ti dobre?" spýtala som sa jej. "Zle sa mi dýcha a veľmi sa mi točí hlava." s tichým hlásom oznámila. "Radšej si sadni." ponúkla som jej svoje miesto. Ako som to dopovedala,tak odpadla.

"Zavolajte sanitku!" kričala som. Nikto na môj výkrik nereagoval. Rýchlo som schmatla mobil zo svojej tašky a vytočila číslo záchrannej služby. O pár minút prišli záchranári a odviezli Laru do nemocnice.

Domov som prišla úplne kľudná. Snažila som sa tváriť,že je všetko v poriadku. Vôbec som netušila,že rodičia o všetkom vedia. Miesto pozdravu ma doma čakala facka a hodinová prednáška o škodlivosti drôg. "Liliana,spamätaj sa!" kričal na mňa otec. Túto vetu som počula ešte v ten večer minimálne desaťkrát. Aspoň som v tom nebola sama. Benjamín s Kikou boli na tom podobne.

Na ďalší deň otec odišiel do práce a mama mi dala menšiu volnosť. Sľúbila som jej,že s drogami už navždy skončím. Rozhodla som sa,že pôjdem navštíviť Laru do nemocnice.

"Prosím vás,kde leží slečna Záhradská?" spýtala som sa neznámej pani na recepcii. "Na psychiatrickom oddelení,štvrté poschodie a izba číslo dva." odpovedala. Rýchlo som nastúpila do výťahu a vyviezla sa na štvrté poschodie.

Potichu som vstúpila do Larinej izby. "Ahoj." pozdravila som ju. "Ahoj." usmiala sa. "Je ti už lepšie?" spýtala som sa. "Bolo mi,ale nie na dlho." neutrálne povedala a rozplakala sa. "Čo sa deje?" spýtala som sa. "Potratila som." chladne oznámila. "To mi je ľúto. Asi to tak malo byť,veď máš len sedemnásť." s neistotou v hlase som povedala poslednú vetu. Vôbec som nevedela,čo na to povedať. "Vieš,ja som si to dieťa chcela nechať. Bola som už zmierená s tým,že ho budem mať." s prázdnotou v hlase povedala. Pevne som ju objala. Bolo mi to neskutočne ľúto.

Posledné dni veľmi rýchlo plynuli a nastal deň,kedy sa uskutočnila Frederikova posledná rozlúčka. Nikdy som nečakala,že budem pochovávať jedného z najlepších kamarátov. Bol to jeden z najhorších pocitov,čo som kedy zažila. Chceli sme sa s ním rozlúčiť,ale nie s takýmto spôsobom. Obzrela som sa okolo seba,či niekde neuvidím Laru. Nebola tam. Síce sa jej stav zlepšil,ale túto situáciu by nezvládla.

Po Frederikovom pohrebe sme s Benjamínom mali na výber,či pôjdeme pokračovať v našej starej závislosti alebo vyhľadáme Toma a začneme odznova. "Tak ako si sa rozhodla?" nedočkavo sa spýtal. "Skončime s tým. Teda dúfam,že aj ty." odhodlane som oznámila. "Skončime s tým spoločne." chytil ma za ruku a šli sme za Tomom. Od Frederikovho úmrtia sa Benjamín od základov zmenil. Konečne to bol ten starý Benjamín,ktorému nešlo len o peniaze.

"Dobrý deň,je Tom doma?" milo som sa spýtala Tomovej mamy. "Tomi,máš tu návštevu." milo oznámila Tomova mama Tomovi. "Poďte ďalej." s údivom v hlase povedal. "Viem,že naša návšteva je nečakaná,ale musíme ti niečo oznámiť." vážne oznámil Benjamín. "Počúvam." v kľude povedal Tom. "Lara je v nemocnici,ale je už na tom lepšie a Frederik...Frederik nie je už medzi nami." pri posledných slovách sa rozplakal. "Sakra! To nemyslíš vážne?!" zakričal Tom a buchol pesťou do stola. Po tvári sa mu skotúlala slza. "Bohužiaľ to tak je." chladne som poznamenala. "Kedy mal pohreb?" rozhorčene sa spýtal. "Dnes." odpovedala som. "Jasné,ja sa dozvedám všetko posledný. Poďme za Larou." rýchlo sa postavil. Súhlasili sme s Tomovým nápadom. Vedeli sme,že jeho návštevu Laru prekvapí,no zároveň aj poteší.

Dvere v Larinej nemocničnej izbe sa otvorili. Vstúpila som tam spolu s Benjamínom. "Máme tu pre teba prekvapenie." s nadšením v hlase som oznámila. Lara sa nestačila z tej vety ani spamätať,v izbe už stál Tom. "Tom?" nechápavo sa spýtala Lara. "Myslím si,že vy dvaja si máte medzi sebou toho veľa povedať." poznamenala som. Pozrela som sa na Benjamína a odišli sme od nich. Bolo na nich vidieť,ako ich to k sebe ťahá.

Sedeli sme s Benjamínom v jednom parku Dúbravky a prežívali tie isté chvíle ako za starých čias. "Som rada,že to dopadlo." položila som jeho ruku na moje koleno. "Ja som tiež veľmi rád. Hocikto z nás mohol dopadnuť tak ako Frederik. Dúfam,že tam hore je šťastný." pozrel sa na nebo a jemne sa usmial. "Snáď sa z toho aj Lara čoskoro dostane. " poznamenala som. "Určite áno. Pomôžeme jej spoločne aj s Tomom." objal ma.