Story Of My Life

Part 1

Ahoj moje meno je Emma, ale každý ma volá Em. Mám 17 rokov. Teraz sa opísať. Farba mojich vlasov je ryšavá až taká jahodová blond a orieškovo hnedá . Mám hnedé oči, neviem po kom keďže som adoptovaná. Mala som 4 roky keď si ma adoptovali, ale však moji rodičia si ešte adoptovali malú dcéru Laru.  Má hnedé vlasy, hnedé oči ako ja , je vysoká skoro ako ja. Každý hovorí, že sa veľmi podobáme ako keby sme si z si oka vypadli, ale je to pravda len ja mám vlasy ryšavé. Idem prvý deň do školy. A je to preto lebo asi pred dvoma dňami som ešte bývala na Slovensku, no presťahovali sme sa lebo oco dostal dobrú pracovnú ponuku. V LA sa mi zatial páči. A zajtra hneď po škole idem nakúpiť veci do mojej izby lebo spať v hosťouskej nie je moc príjemné.

„Dobré ráno!" povedala som hneď ako som vošla do kuchyne. Mama spravila na raňajky palacinky s nutellou a jahodami. Mňam. Aspoň niečo je z rána dobré.

„Odveziem ťa do školy alebo pôjdeš sama?" opýtala sa po chvíli mama.
„Pôjdem sama a odveziem aj Laru. Zatiaľ sa idem nschystať ." oznámila som a išla do izby.

Rozhodla som si dať bledo modré riflové kraťase, čierne tielko s nápisom Fuck the world. V rýchlosti som sa namalovala. Dala som si špirálu, nafarbila obočie a dala rúž. Keď som bola nachystaná zbehla som dole.

S Larou sme nasadli do môjho BMW. Lara zapla radio a začala hrať pesníčka 7 years. A my sme si ju začali spievať.

Once I was 7 years old my momma told me
Go make yourself some friends or you'll be lonely
Once I was 7 years old .

It was a big big world, but we thought we were bigger
Pushing each other to the limits, we were learning quicker
By eleven smoking herb and drinking burning liquor
Never rich so we were out to make that steady figure .

Once I was 11 years old my daddy told me
Go get yourself a wife or you'll be lonely
Once I was 11 years old

I always had that dream like my daddy before me
So I started writing songs, I started writing stories
Something about that glory just always seemed to bore me
Cause only those I really love will ever really know me .

A ďalej to určite všetci poznáte. Vystúpili sme pred školou kde sa to hneď delilo na niekoľko skupiniek. Šprti, športovci, roztlieskavačky, Bad boys, štetky a dalo by sa pokračovať. S Larou som sa rozlúčila a išla nájsť svoju skrinku. 93. Najlepšie dve čísla . Prišla som do triedy a všetci na mňa pozerali ako na svätý obrázok. Sadla som si do poslednej lavice pri okno.

„ Tak deti máme novú žiačku Emmu. Tak k nej buďte k nej milý." wau lepšie to povedať nemohla.

„Tak Emma predstav sa nám!" povedala triedna celkom milo.

„Tak volám sa Emma Roden. Mám 17 rokov. V LA bývam tretí deň a predtým som bývala na Slovensku." povedala som a safla dom si späť.

„A kde je Slovensko pani učiteľka?" opýtal sa jeden zo šprtov.

„Pri Českej republike, Maďarku , Rakúsku a Poľsku!" povedala som, síce som nepovedala som 5 štátov, ale 4 , to im vadiť nebude.

Chvílu učka niečo trepala a písala na tabulu , na ktorú som ja pozerala s otvorenými ústami. No čo nechápem.
Kvôli tomu sa celý svet nezrúti. Po asi 15 minútach niekto vošiel do triedy. Bol to chalan mohol byť o rok starší. Ja neviem. Prišiel ku mne.

„Sedíš na mojom mieste!" povedal a čakal, že sa postavím.
„A? Máme sa z toho všetci posrať?" opýtala som sa a ostal zarazený.
„Asi ma nepoznáš a si tu nová!" povedal a uškrnul sa.
„No sorry ja si tu po hlave skákať nenechám od nejakého "bad boya". Ja nebudem ako ostatný, ktorý sa ťa boja lebo, tipnem si, tvoji rodičia sú prachatý. Takže tam máš veeľa voľným miest a ak sa ti nepáči tam sú dvere , tam je okno, ale ja by viac preferujem okno !" povedala som hlasnejším tónom a on si sadol inam. Idiot. Jedno dievča tam dostalo záchvat smiechu.

V škole to ubehlo rýchlo ten "bad boy" ma vraždil pohľadom, stáva sa. A nič zaujímavé sa nestalo. Okrem toho, že som sa spriatelila s Rosie, sedela predo mnou a tak sme sa rozprávali. Učka povedala že zajtra ideme na výlet. Som zvedavá. Teraz idem v BMW pretože idem do obchodu kupovať nábytok do mojej izby. Zastavila som pred veľmi veľkým obchodom. Najskôr som zamierila k farbám vybrala som si fialovú farbu . Potom som zamierila k skriniam. Vybrala som si veľkú bielu skriňu cez celú stenu,biely stolík s točiacou sa stoličkou, bielu postel, nejaké dekorácie a rámiky.

Počula som ako niekto plače tak som sa išla pozrieť no dané dievčatko do mňa narazilo.

„Prečo plačeš?" opýtala som sa milo a čupla si k nej.
„Stratila som sa" povedala a stále plakala
„Neboj ja ti pomôžem nájsť rodičov." povedala som a usmiala sana ňu a ona ma objala.
„Ďakujem." povedala je ultra zlatá. Veľké hnedé oči a hnedé kučeravé vlasy , má asi 4 alebo 5 rokov. Prešli sme celý obchod , ale nikto nikde. Ochvíľu sa dievčatko rozbehlo za chalanom. A mňa má karma rada a hádajte kto ten chalan bol. Áno presne "bad boy".

„Lili vieš ako som sa o teba bál?" keď to povedal Lili ho objala ešte silnejšie.
„Prepáč, ale ona ma našla a pomohla mi ťa nájsť." povedala a ukázala na mňa. Ja som sa len tak jemne usmiala a zamávala.

„Tak ahoj Lili!" povedala som a išla von. Nábytok mi má prísť zajtra , dekorácie som si zobrala zo sebou.

Prišla som domov a bola som úplne unavená. Len som sa najedla a bežala si lahnúť.

---------------------------------------------------------
Takže rozhodovala som sa asi mesiac či tento príbeh zverejním a ako vidíte rozhodla som sa ho zverejniť. Ďakujem kamarátke, ktorá ma ho donútila zverejniť (vyhrážala sa mi). A ospravedlňujem sa za chyby. Snáď sa vám táto časť páčila. 😀😀😁😀😃😄