Zlý chlapec 2

3.

,,Mal by si si ju lepšie strážiť.  Neskoro v noci sa jej môže hocičo stať." povie opilec, ktorému som vylepila. 

Vtedy sa Juraj prudko nadýchne. Vytrhne sa mi z rúk a zaženie sa po opitom chlapovi. Chlap sa okamžite zrúti na zem. Druhý chvíľu hľadí na ležiaceho muža a zaženie sa po Jurajovi. Trafí ho päsťou do obočia. Rukou si zakryjem ústa, by som nevykríkla. 

Juraj však rýchlo zareaguje vyskočí na nohy a vrazí aj druhému mužovi.

Všetko som sledovala ako v spomalenom zábere. Nedokázala som rýchlo spracovať čo sa deje. Cítila som sa ako v zlom sne.

,,Nastúp." povie odmeraným hlasom Juraj. Okamžite ho poslúchnem. Len čo zabuchneme dvere, rýchlo vyštartujeme k môjmu domu. 

V aute nastalo hrobové ticho. Bolo počuť iba Jurajove zrýchlené dýchanie. A hukot motora. A drkot mojich zubov.

Znova som premáhala plač a hľadela von oknom. Pred ním plakať nebudem. Nie tu. Nie teraz.

Zastavil pred mojim domom. Vypol motor a zhlboka sa nadýchol. Ja som sa triasla po celom tele.

Juraj ticho zanadával. Otočila som sa ku nemu. Z obočia mu tiekla krv. Pozrela som späť na dom. Svetlá boli vypnuté. Mama musí spať.

Otvorím dvere. ,,Poď." Poviem iba a vykročím ku domu. 

Počujem ako zabuchuje svoje dvere a kráča za mnou. Cestou ku dverám sa začnem hrabať v kabelke. Vytiahnem kľúč od domu a na tretíkrát sa trafím do zámky. Potichu vojdeme a vyzujeme sa v chodbe.

Potme prejdem do kuchyne kde zažnem svetlo. Otočím sa ku Jurajovi, ktorý sa oprel o zárubňu.

Pozrie sa mi unavene do očí. V hlave som však mala prázdno. Na nič som nemyslela. Alebo som skôr nevedela na čo myslieť, alebo čo si myslieť. Bola som ako osoba bez štipku emócie.

,,Sadni." Ukážem na stoličku. Na prekvapenie ma poslúchne a sadne si. Ja zatiaľ nájdem v poličke s liekmi lekárničku.

,,Ďakujem za záchranu, pred tými..." nedopoviem.

,,Ja som ju nepobozkal." povie zrazu a pozrie sa mi do očí. Na vatu vylejem trocha peroxidu.

,,Možno si ju nepobozkal prvý, ale zjavne sa ti to páčilo, takže si pokračoval." poviem neutrálnym, suchým hlasom a naschvál mu rázne priložím vatu na rozbité obočie.

Nahlas sykne a zvraští tvár, až sa mu zaleskne piercing od svetla. Oči sa mu naplnia slzami bolesti a zatne čeľusť tak silno, až mu vystúpi sánka. Chytí mi ruku za zápästie a odtiahne ju od svojho obočia. Na chvíľu mi ho príde ľúto, ale nedám to najavo.

,,Eriku, by som nikdy dobrovoľne nepobozkal. Vrhla sa na mňa a ja som nevedel čo mám robiť. Hádam si nemyslíš, že ťa s ňou podvádzam. Veď ma poznáš! Keby som s tebou nechcel byť, tak s tebou nie som!" povie nahnevane a ešte stále ubolene. 

Neodpovedám. Chytím ho za bradu a znova, už jemnejšie, mu vyčistím ranu na obočí. Teraz sa ani nemykne. Cítim na sebe jeho pohľad. Nevšímam si ho. 

Vezmem leukoplast a prelepím mu ním ranu. Potom si sadnem na stoličku oproti nemu. Pozriem sa do jeho krásnych očí a potom na jeho pery - pery ktoré ani pred pol hodinou, bozkávali Eru.

Znova mi zvlhnú oči od sĺz. Pozriem sa preto na svoje zložené ruky v lone. Napätie sa opäť stupňuje.

,,Už by si mal ísť." poviem napokon.

Počujem ako si nahnevane vzdychne. ,,Môžem prísť zajtra?" opýta sa keď vstane od stola. Nič na to nepoviem.

,,Skúsim sa opýtať Eriky..." povie sarkasticky a odíde. 

Ticho čakám, kým počujem odísť jeho auto. Potom sa s povzdychom postavím od stola.

To bol teda deň. Horšie to už naozaj dopadnúť nemohlo. Zatlieskajme si.

***

 Zobudila som sa okolo desiatej. Neviem to presne, lebo som to nekontrolovala. Bolo mi to jedno. Cítila som sa hrozne sama a prázdna. 

Vstala som z postele a pomaly som sa začala šuchtať do kúpeľne na rannú hygienu. Pri česaní sa som sa hľadela do svojich očí. Smutne na mňa zazerali s tmavými kruhmi pod očami. 

Ešte v pyžame som zišla do kuchyne. Mama už začala s upratovaním obývačky. Ja som sa len bezvládne zvalila na stôl v kuchyni. Presne tam kde včera. Už tu nebolo po Jurajovi ani stopy. 

,,Dobré ránko spachtoš! Tak ako bolo včera?" opýta sa s úsmevom mama a sadne si oproti mňa, aby zo mňa vytiahla všetky podrobnosti.  

,,Asi som sa rozišla s Jurajom." poviem a opriem si ruku o čelo, lebo inak by mi hlava odkvicla späť na stôl. 

,,Ako to myslíš?" opýta sa s vyvalenými očami. 

Myknem plecami. 

,,Čo sa stalo?" opýta sa. Zdvihnem obočie. 

,,Niekedy ráno na tom plese, sa ma opýtal, či nie som smädná. A ja, že jasné, a on, že počkaj tu. A potom prišla Maťa, trochu sme sa rozprávali. V tom som zbadala Juraja ako sa bozkáva s Erou. Určite to bola zámienka, aby mohol ísť za ňou! Aj keď to popiera, viem to." Zvyšok som hovorila cez stiahnuté hrdlo. Mala som chuť plakať. 

,,A ako to argumentoval?" opýta sa ma. 

,,Povedal, že on by to nikdy neurobil. Vraj ho pobozkala ona," ako som to vravela, znelo to čudne. ,,Ja neviem..." poviem zrazu. 

,,Počuj Luci. Podľa mňa by ste sa mali porozprávať a vyriešiť si to. Rozísť sa s ním je najľahšia cesta. Určite je to len nejaké nedorozumenie. Prečo by sa bozkával s Erikou, keď má teba? Si predsa omnoho múdrejšia a krajšia!" dokončí. 

Prevrátim očami. No to som si mohla myslieť, že toto povie. Múdrejšia a krajšia. Css... to určite, mamča.

,,Ja neviem prečo by sa s ňou bozkával. Možno, že taký proste je. Je zlý, drzý a to sa dievčatám páči." Aj mne sa to páči. 

,,Podľa toho, čo si mi o ňom hovorila je to dobrý chlapec. Ty si ho naviedla na správnu cestu. Veď sa kvôli tebe tak zmenil! A už sa mi začínal páčiť." povie napokon s malým úsmevom a pokračuje v upratovaní. 

Ja si uvarím kávu. Pri jej chlipkaní zasnene hľadím do okna. 

S Jurajom chodím už päť mesiacov. Nikdy sme sa nehádali. Nie skutočne, vždy to bolo len doberanie sa, ktoré skončilo dohodou oboch strán. 

Nikdy som nerozumela prečo si Juraj vybral mňa. Obaja sme úplne rozdielny. 

Jedno však viem, takého ako je on, už nikdy nenájdem. Už pri prvom pohľade naňho ma čosi zaujalo.

 Pamätám sa ako ho ku mne presadil učiteľ na dejinách kultúry na začiatku roka. Nehorázne smrdel cigaretami, čo mi prišlo ohromne nechutné, ale postupom času som to vnímala ako časť jeho osoby. Ako som ho spoznávala, prišlo mi to sexy.

Vlastne celý bol sexy. Aj je sexy. Milujem jeho modré oči, a neupravené vlasy. Aj tie jeho tunely, vyšúchané rifle a vychodené tenisky. Jeho pohľad a jeho drzé narážky a poznámky. A aj to ako sa pre mňa včera pobil.

 Ľúbim ho.