Cassandra Hill

Untitled Part 2

2. časť prológu

,,Nie, madam, moji rodičia si vždy vystačia sami a ak nie, povedia mi a ja vždy pomôžem."

,,Och, aký zlatý chlapček. Prečo stojíš práve tu, pred týmto obchodom? Zapáčilo sa ti niečo"

Chlapec pocítil záblesk nádeje, hneď si to však rozmyslel a odvetil: ,,Nie, madam, len sa tak pozerám."

Pani bola prekvapená. Očakávala, že si chlapec vyberie nejakú sladkosť a útokmi na city ju prinúti niečo mu kúpiť. Práve preto mala ešte väčšiu chuť chlapca obdarovať.

,,Vezmem ti aspoň nejaké drobné potešenie, čo by si povedal na tabuľku čokolády, há?"

,,Nie, ďakujem, madam, nedávno som si to jednu kúpil a mám jej zatiaľ dosť."

Pani hneď zistila, že chlapec klame. Každý predsa vie, že čokolády nikdy nie je dosť. Všetci, čo aspoň raz ochutnali, neprestali. Jedine, že by chlapec čokoládu nikdy nejedol.

V tom pani vyrazila rezkým krokom ku dverám predajne, šikovne otvorila dvere a zamierila rovno k za predavačom.

,,Dobrý deň sa praje, prosím vás, jednu mliečnu čokoládu s hrozienkami."

Predavač mierne vykoľajený ráznosťou tejto panej sa len usmial a načiahol sa za tou najlepšou čokoládou, akú v predajni mal. Položil ju na pult a riekol: ,,Bude to jedna libra a šesť pencí, poprosím."

Pani vyložila na pult dve libry, schmatla čokoládu, narýchlo odzdravila a už jej nebolo.

Chlapec ešte stále stál pred pultom a udivene sa na paniu pozeral. V ruke držala čokoládu a tá bola iba preňho. Nezmohol sa na slovo, a tak panej len kývol hlavou a tá sa so širokým úsmevom pobrala ďalej ulicou naprieč Londýnu.

Chlapec pevne držal v ruke čokoládu a utekal s ňou hlava-nehlava domov, kde naňho už čakali rodičia. Vpadol do dverí a víťazoslávne zdvihol čokoládu do vzduchu. Rodičia stáli a vyvaľovali oči na ten zázrak. Oni sami čokoládu okúsili len raz a to už bolo veľmi dávno. Celí naradostení si čokoládu rozdelili na tri časti a pochutnávali si na nej, čo najviac to len šlo.

V tom do ich chalúpky vtrhla neznáma osobav podlhovastom plášti a so zvláštnou paličkou v ruke.