2

825 35 1

por katven

por katven

" P P P Payne??" spýtala som sa

." ÁÁÁ DIrectionerka" potmehúdsky sa usmial.

LIAM:

" No ale len vás počúvam nič viac nič menej. " povedala hrubo.

" Ok v poho." povedal som kľudne.

" Prečo tu mokneš ako ja?" spýtal som sa s nádejou v hlase. Potreboval som rozhovor s niekým nezávislým.

" Vieš je to komplikované." začala. Povedala mi všetko o jej rodine a ako stratila sestru.

" Ale ľútosť nepotrebujem. Povedala hrdo. " A vlastne prečo si tu ty? Opýtala sa ma.

Daya:

" A vlastne prečo si tu ty? chcela som vedieť jeho životnú smolu a prečo tu sedí v daždi. Povedal mi ako sa rozišiel s frajerkou. Bolo mi ho ľúto. Ja som síce hrdá ale mám srdce. Liam vyzeral že by potreboval objatie.

" Môžem ťa objať?" Vyhŕklo zo mňa a Liam sa na mňa pozrel ako na posledného debila. " Prepáč len mi ťa prišlo ľúto." Fňukla som.

" Kľudne ma môžeš objať. A aj ty to potrebuješ." povedal a mal pravdu. Objal ma a ja som vdychovala jeho krásnu vôňu, jemnú ale výraznú. Zaborila som si čelo do jeho mokrého svetra. Srdce plesalo. Moja hrdosť bola preč. Bola som to zase JA.

Liam: Navrhla mi objatie. Bolo krásne nežné pomalé a zaborila si čelo do môjho svetra. Takto dobre som sa už dlho necítil. Bol som rád že mám nejakú spriaznenú dušu aj keď ju nepoznám ani 2 hodiny. Odtiahla sa a slabo sa usmiala.

"Asi by som mala ísť." Povedala a zdvihla sa.

nemo som sa pozeral ako odchádza. Už nemala na hlave kapucňu. Obzrela sa a zakývala mi. Zmizla za rohom. ešte som tam chvíľku sedel a potom som si uvedomil že nemám ani jej číslo. "Do riti!" povedal som Som chuj achhh ako ju teraz nájdem.