Neviem prečo, ale naozaj som tam len tak stála. A teraz to príde. Popri zastávke zastavilo auto. Otvorilo sa okno a z neho vykukla teta. Nie, nebola to á z obchodu. Bola to iná milá teta. Oznámila mi veľmi dôležitú novinu, ktorú som "nevedela". "Autobus ti už dávno odišiel." Ja viem teta, ja viem. Hodila ma až do stredu dediny, odkiaľ mi šiel dobrý spoj. Celou cestou mi dávala kázeň, o koľkej musím vstať, o koľkej musím byť už na zastávke, že vraj aspoň 5 minút pred autobusom. Bola som jej vďačná, že ma odviezla, ale počúvať sa mi ju fakt nechcelo. Tak som len prikyvovala a usmievala sa. Viem si povedať svoje, ale poštvať si proti sebe záchranu, to nie je dobrý nápad.
Bod číslo deväť: USMIEVAJ SA NA ZÁCHRANU
Veď máš prečo. Mimochodom už viem kde som šla. Na hasičskú súťaž povzbudiť kamarátov, ale to je už iný príbeh.
ESTÁS LEYENDO
Návod na môj spôsob života
HumorJe to tu zaznačené v pár bodoch. No dobre nie je ich pár, ale predsa si ich prečítajte :) Upozornenie: Príbehy sú čudné a vymyslené
