Dnes sme s Cezarom dostali zaujímavý nápad,chceli sme odhaliť nezistené pre normálnych ľudí.
Bola to špeciálna miestnosť k záchrane ľudského života no zároveň aj jeho utrpenia.
To miesto bolo zdanlivo pre náš neutrálne,stretli sme sa okolo obeda v krčme na našom istom mieste kde sa debatovalo a zabávalo.
A tam sme sa dohodli že to miesto nájdeme,v tom som povedal myslím že viem kde to je.
Tak sme tam šli,bolo to pod malí mi schodkami niak pol metra priechod,prepchali sme sa tadiaľ no potom prekvapenie.
Dlhá tmavá chodba ktorá bola dva metre vysoká.
S Cezarom sme sa dostali do spoločného pocitu že je to tu pozreli sme na seba ani sme nič nepovedali a išli sme ďalej.
Po asi dvadsiatych metroch sme videli veľké cervene dvere.
A bola pri tých dverách páka na posun dole.
Cezar potiahol dole tu páku a naraz veľký prievan a hukot niečoho čo pripomínalo veľkú oslavu.
Prešiel my mráz po chrbte,dvere sa pomaličky otvárali a keď boli na doraz vošli sme uvideli sme to čo sme chceli plynové masky na stenách atombordeli a regále plných filtrov a konzerv jedlá.
Začali sme to tam prehľadávať boli tam jedny dvere a boli celé popísané latinčine.
Nechápal som,odtiahli sme ich na stanú no stále sa vracali naspäť.
Cezo mi povedal podrž ich ja ich zapriečim touto doskou.
Cezo bežal pre nu, ja som zatiaľ umieral od námahy tlaku dverí.
Cezo ich zaprel a zasmial sa čo si akýsi spotený?
Zamračil som sa a povedal poďme dnu.
Išiel som prvý a potom Cezo s taškou plnou konzerv a mask.
V tom zrazu krik,tak silný až sme si držali uši,nedokazal som premýšľať čo to je len som počul ste živi bez duše lebo ich mam ja.
