No raz prišiel deň kedy sa z nami Arata vôbec nerozprával .Dokonca aj z obeda odišiel skôr.Tak sme ja a Taichi bežali tak ako sa len dalo k nemu domov . Vtrhli sme do jeho izby a ja som povedala : Prečo si sa z nami celý deň nerozprával?! ... a prečo si zbaľuješ veci . No viete chcel by som vám niečo povedať odvetil Arata : sťahujeme sa do dediny Fukui k môjmu dedkovi otec tu stratil prácu , a preto sa musíme odsťahovať . Ale musím povedať že všetky chvíle ktoré som s vami zažil boli pre mňa unikátne , nikdy na vás nezabudnem . Ja z Taichim sme stáli len ticho bez jediného slova . Keď už naštartovali a Arata pomaly odchádzal z plnej sily som naň zakričala: Nikdy na teba nezabudneme !!!!!!!!!!!
