Práve sa začínalo leto, a moje oblečenie spred roka mi už viac nebolo dobré. Nič som si z toho nerobila, nikdy som nemala problém s tým, ako vyzerám. Jednoducho som si od mamy vypýtala peniaze a vybrala som sa do obchodu.
No s narástajúcim časom strávenom blúdením po obchode a hľadaním niečoho, čo by mi skutočne sedelo som začínala byť veľmi nervózna. Prevísajúce brucho, obrovské stehná, veľké ramená, tuk na chrbte a mnoho ďalších nedokonalostí som si všímala čoraz viac. Odišla som s malým počtom vecí, ktoré aspoň čiastočne zakryli postavu, ktorá mi prišla od toho dňa odporná. Keď sa tento môj psychický stav spojil s čoraz častejšími pripomienkami môjho okolia o akejsi nadbytočnej váhe, vzniklo z toho toto.
Ja, odvtedy každý boží deň, vnímajúca len oju vlastnú z duše nenávidenú postavu, na ktorú som sa už nikdy nepozrela normálne, ktorá sa mi hnusila, ktorá priniesla to obrovské množstvo dní hladovania a opovrhovania sebou.
Dámy a páni, vitajte v napoly skutočnom a napoly fiktívnom príbehu o mojej poruche, nespočetnom množstve chorých vecí, ktoré dokáže nájsť zúfalý tínedžer túžiaci po kráse na internete a dnešnej spoločnosti. 3 veci, ktoré ma kedysi dávno položili na úplne dno a ešte som nevstala.
YOU ARE READING
Baby, you should go and STARVE || ana story
Teen FictionPo celom dni som sa konečne pohodlne usadila v kresle a notebook si položila na kolená. Nohy mi príjemne ohrieval tanier s čerstvými voňavými lievancami poliatými javorovým sirupom a v ruke som držala kakao. Schuti som začala jesť a nikdy by ma nena...
