Baby, you should go and STARVE || ana story

Nasledujúci mesiac

Od toho dňa som mala pocit akoby boli všetky dni rovnaké. Každý deň počítanie kalórií, cvičenie, váženie, rôzne motivačné obrázky... Mojich zápiskov a fotiek postavy stále pribúdalo, no z mojej váhy ubúdalo.

Čoraz častejšie boli závrate a kŕče. Zvykla som to utíšiť lyžičkou cukru, či poriadnou dávkou čistej vody. Zo dňa na deň som jedla menej a menej. Niekedy som si to ani neuvedomila, no celý deň som nič nezjedla. Do kuchyne som vchádzala len výnimočne, bála som sa, že ma tam bude lákať nejaké jedlo. 

Zmenil sa aj môj harmonogram cvičenia, snažila som sa hýbať kedykoľvek to bolo možné. Vytiahla som  korčule, bicykel, chodievala som behať. Hýbala som sa dokonca aj keď som sedela v školskej lavici, klepkala som prstom, nohami.

Chalan, pred ktorým som sa tak dokonale strápnila sa stal hviezdou našej školy. Všetky baby ho zbožňovali, no samozrejme ho dostala Maťa. Momentálne spolu randili, no aj napriek tomu, že ma to zo začiatku neskutočne sralo, prešlo ma to. Aj tak ma nezaujímalo nič iné, okrem cvičenia.

Zmeny na mojej váhe si všímalo čoraz viac ľudí. Chválil ma každý, od maminy, cez Maťu až po učiteľky, aj pár primitívov, ktorí by si ma pár mesiacov dozadu na diskotéke ani nevšimli. Samozrejme som ich ignorovala.

Každý si myslel aké je všetko super, ako úžasne sa musím cítiť, že sa určite zdravo stravujem a mám veľa pohybu... No vôbec to tak nebolo. Nikto nevidel čo robievam v noci keď sa prebudím, lebo mám kŕče v žalúdku, nikto ma nevidel ako cvičím o 4 ráno v kúpelni, lebo nemôžem zaspať kvôli pocitu, že som dnes dosť necvičila. Nikto nevidel guče vlasov, ktoré sa čoraz viac zväčšovali... 

Dokonca aj ja som si myslela, že žijem celkom normálne. Myslela som si, že toto je bežný prístp a že sa mi takto nemôže nič stať. Jedlo sa mi úplne znechutilo, bolo mi až čudné aké jednoduché to bolo.

Je toto ten pocit? Mala by som teraz prestať chudnúť? Všetko tomu nasvedčuje, ostatní vravia, že vyzerám dobre, klamala by som, ak by som povedala, že aj ja sama som si to nevšimla, no nechcelo by to ešte pár kíl? Čo keby môj cieľ nebol 65 ale 60? Čo keby moja vysnívaná veľkosť nebola S ale XS? Čo keby som vydržala tú hladovku o deň dlhšie? Čo ak by som si dala o kolečko viac, keď behám? Áno, asi by som to mala spraviť. Veď predsa len, čo môže byť zlé na chudnutí?

Cítila som sa byť tak krásne ľahká pokaždé, čo váha ukázala o kilo menej...