||24.5.2016, utorok

258 18 0
                                    

Nasledujúce ráno som vstala bez dlhšieho presviedčania samej seba, že to musím ešte pár dní vydržať. Postavila som sa na váhu, a tá pochopiteľne ukazovala menej, keďže som sa včera vážila až večer. Bolo to konkrétne necelých 74 kilogramov.

V škole sa nič zaujímavé nestalo, celý deň som sa flákala s mojou kamoškou Maťou. No dnes som si o čosi viac všímala jej postavu. Nikdy predtým by ma to nenapadlo, no teraz som sa nemohla ovládnuť a neporovnávať sa s ňou. Zatiaľ, čo kecala o nejakom chalanovi, čo sa jej veľmi páči a určite ho do konca mesiaca dostane, premýšľala som, že raz budem taká ako ona.

Celé vyučovanie som premýšľala o tom, ako budem cvičiť keď sa vrátim domov a tak som nič nevnímala. Keď sa konečne skončila posledná hodina, išla som na obed. Dnes sme mali ryžu a kuracie prsia, takže som si povedala, že si dám. Namiesto pohára džúsu, ktorý sme si mali vziať som si do pohára napustila studenú vodu. Sadla som si k Martine a pustili sme sa do jedla.

Rozprávala mi o svojich nových objavoch, čo sa týka chalanov a ja som len znudene - v kútiku duše závistlivo - počúvala. Martina bola presný opak mňa. Šťastná rodinka, pekná, štíhla, obľúbená. Práve vtedy som si uvedomila, že jej skutočne závidím.

Po škole som nasadla na autobus a tešila sa domov. Keď som sa vrátila len som si zložila veci, prezliekla som sa a na notebooku rýchlo zapla nejaké kardio cvičenie. Malo trvať polhodinu, lenže ja som zvládla len necelých 12 minút. Vypla som to a sadla som si do kresla.

Sklamanie na seba nenechalo čakať dlho a ovládol ma pocit smútku. Šla som si do kuchyne po pohár vody a povedala som si, že dnes už aspoň nič nezjem.

A vyšlo to.

Baby, you should go and STARVE || ana storyHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin