Tento príbeh bude z prostredia domu Bellatrix Blackovej.
Všetci iste poznáte 3 sestry - Andromedu , Bellatrix a Narcissu. Andromedu rodina zavrhla a Bella s Cissy sú tie skvelé dcéry. Ale čo ak je ešte 4. dcéra?
Čo ak nie je vôbec zlá , ale musí...
Po večeri , ktorú som nešťastne pretrpela mi dovolili výjsť von. Chvalabohu. Chcela som si prevetrať hlavu. Bolo to celé na nič.
Prechádzala som sa po tmavej záhrade , zakopávala o šaty , ale bolo mi to jedno. Nech sa zničia. Mne je už všetko jedno. Prečo zrovna ja?
,, Samotárka , keď nemáš Zradcov krvi?"
Inokedy by som sa vydesila , ale teraz nie. Ten hlas mi bol dôverne známy a zároveň som ho nenávidela. Proste nie. Ja už nechcem byť tá tichá priateľská Artemis. Nie ja budem Blacková. Žiadny Black by sa nezľakol.
,, Aj tí zradcovia sú mi milší než ty!" sykla som. Na to , že mám sakra 11 rokov...
,, Ale čo," zaškeril sa.
,, Áno. Urobil si to naschvál , že?" spýtala som sa.
,, Čo?"
,, Koho bol nápad , aby sme prišli. Vaši opovrhnujú čiernou mágiou. Tak potom? Je mi to totiž podozrivé. Čo by pre svojho milovaného synčeka neurobili?" zamračím sa.
,, Áno bol to môj nápad," povedal hrdo. Lenže to nemal. Naštval ma. Skočila som na neho. Spadol na zem. A ja som bola na ňom:
,, Ty magor! Ničíš mi v škole život. Ignoruješ ma. Ale zrazu? Moju rodinu pozveš na Vianoce. To si vážne taký zákerák?" fľochnem po ňom.
,, Snažím sa Ti to vysvetliť," hovorí pokojne.
,, Čo mi ty chceš vysvetľovať?" odfrknem.
,, Že sa chováš ako malá," povedal.
Päsť mi vyletí k jeho tvári. TREFA! ,, Ty odporné hovado!" kričím.
Mlátim ho , a ani som nezavnímala keď k nám prišli kroky a kričali nech prestanem. Aj keď ma od neho odťahovali , tak som sa oháňala päsťami. ,, Arty," tíšil ma niekto.
,, Nenávidím Ťa Artemius Crouch!" skríkla som.
***
Skríkla som a vystrela sa.
Zase ten sen. Stalo sa to pred 5 rokmi keď som bola prváčka.
Vyskočila som z postele a pozrela som sa do zrkadla.
Vyrástla si - napadlo ma. Už nemám 11. Už mám 15. Ako je to dávno...
Vlasy mám po zadok a mám už aj nejaké tie chabé krivky. A už to nie som ja. Rodina Blackov vo mne vzbudila toho netvora , ktorého som chcela pochovať.
Som chladná. Nemám priateľov a už ani Andy nevie čo so mnou. Na Rokforte som za Slizolínsku princeznú , ktorá si k sebe nikoho nepustí. Jedine Siriusa. Ten chlapec ma podporoval vo všetkom a robí to dodnes.
Už 2 mesiace trpím snami. Morami. Je to ten deň. Keď som ako prváčka mala Vianoce u Crouchových. Bol to deň kedy som vykopala vojnovú sekeru Bartemiusovi Crouchovi!
Sme najväčší nepriatelia na škole. Crouch je sukničkár , na každom rohu sa bozkáva z inou a rýpe otázkami : ,, Žiarliš lebo Ťa nikto nechce?"
Je mi to jedno.
V živote som nemyslela , že z toho tichého dievčatka , ktoré prišlo do Slizolínu hoci to nikdy nechcelo , ktoré milovalo svojho bratranca Siriusa ( čo je stále pravda ) , žije pod tyraniou najstaršej sestry a túži po priateľoch.
Dnes je má to dievča 15 rokov. Má okolo seba bariéry , cez ktoré nikoho nepustí. Iba pár ľudí. Ja ako napr. Siriusa. Andy mala dni kedy na mňa nemala čas , ale on si ho našiel vždy.
Dnes som dievča , ktoré vedie vojnu s Crouchom. Ktoré sa s nikým nebaví. Už vo mne nikto nespoznáva to malé dievčatko , ktoré tam pred rokmi prišlo.
Dnes ma už všetci poznajú ako Tajomnú Slizolínsku Princeznú Artemis Blackovú.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Tááák poskočili sme v čase. Hádam nevadí. Prepáčte , že som z Artemis urobila takú Slizolínčanku , ale nebude to večne.
Dôvod prečo som skočila v čase? Chcem to medzi Arty a Bartym zostriť :D na fotke Artemis aktuálne.
