Desať hodín večer a ja nervózne kráčam po ulici.
Kde toľko trčí?
Alebo ma len hlúpo oklamal?
Veď prečo by sa chcel po koncerte stretnúť so mnou?
S absolútne cudzím človekom.
A vtedy sa začali otvárať dvere na backstagei.
„Zůstala jsi." šibalsky sa usmial.
„Ehm... Čo potrebuješ?"
Je možné, že ho zaujali moje texty, ktoré som mu napísala?
Čo ak teraz chce, aby som bola ich textárka?
Pochybujem.
•••
„Zůstaň nachvíli tady, jo?" povedal a zamkol ma do jednej z troch pivnicí.
Pravdepodobne boli všetky jeho.
Po pol hodine som začala pochybovať, že príde.
Prečo ma sem zamkol?
Príde ešte niekedy?
Musí.
Minimálne keď zomriem.
Ale vtedy ma to už trápiť nebude.
Ach...
