Kawaii dream~

4.časť

Oh môj Bože ludia, ste vy normálni? Zavítala som to tu len checknúť či je niečo nové, no tolko pozretí a pozitývnych ohlasov som naozaj nečakala. Som vám nesmierne vďačná a teší ma, že máte radi moje príbehy. :) Preto som sa rozhodla skúsiť pokračovať v písaní, dúfam, že mi to pôjde aspoň trošku po tej obrovskej pauze. No veď uvidíte. :D Well, enjoy. ^^
-yaoistgirl

Lúče slnka prenikajúce pomedzi rolety boli namierené priamo do mojich očí, takže to bol naozaj úspešný budík. S námahou sa mi podario ako tak "rozlepiť" oči a poprezerať sa navôkol. Aha, ja vlastne ani nie som doma. Som u Borisa. Minulá noc bola teda naozaj divoká, možno to bol aj môj najlepší sex. Možno hovorím preto, lebo je velmi pravdepodobné, že včerajší výkon prekonáme dnes.
Ale vráťme sa k tomu, čo vidím. Pozerám sa na spiaceho a strapatého anjelika na mojej hrudi. Áno, na Boriska. Vyzerá tak nevinne keď spinká. Nemôžem sa nabažiť tohto krásneho pohladu na spojne spinkajúcho Borisa.
No zaujímalo by ma, kolko je hodín. Pomaly som sa natihol jednou rukou po mobil, no hmatajúc po nočnom stolíku som bohužial žiaden nenašiel. Môj bol asi v nohaviciach a jeho pravdepodobne tiež. Dávajúc ruku na pôvodné miesto, teda na Anjelikov chrbát, som niečo omylom zhodil z nočného stolíka. Sakra. To roztomilé stvorenie sa na mojej hrudi trošku pomrvilo a následne rozlepilo očká pozerajúc sa na mňa. "Čo sa deje?" zamrmlal rozospatým hláskom. "Nič nič, len pri hladaní mobilu som niečo zhodil z nočného stolíka. Prepáč mi, že som ťa zobudil," ospravedlňujúco som sa na neho pozrel.
"Aha, o-okay, v pohode," riekol, trošku sa ponaťahoval a zívol. Rozkošné.
"Tak um, nevieš náhodou kolko je hodín?" spýtal som sa a krátko som sa zasmial. Oh Bože, som to ja idiot. Ako by to mohol vedieť? Veď som ho teraz zobudil.
"Nečakane, naozaj neviem, prepáč," povedal a zasmial sa. "A inak dobré ráno ti prajem," šepol a pousmial sa.
Objal som ho rukami, trošku som sa nahol, aby som mal lepší prístup a tesne pred perami som šepol "Najkrajšie," s úškrnom na perách. Nežne som sa mu prisal na pery a následne som s nimi začal hýbať. No Boris vôbec nespolupracoval. Nechápem to. Odtiahol som sa a pozrel sa mu do očí. "Stalo sa niečo?" ustarane som sa s pýtal.
"N-nie l-len..ach. Si môj prvý, okay? A včera t-to b-bolo moje p-p-poprvé n-no a b-bolí..bolí ma celý človek," namáhavo zo seba vykoktal , zčervenal a následne si tvár zaboril do môjho krku, snažiac sa predomnou skryť.
Takže jeho prvý hej? No neviem neviem, lebo aký blowjob mi urobil, a zatiahol do izby mi naozj nepripadá na prvý krát. Alebo je len prirodzený talent? Ale zas pri sexe mal najorv stonať od bolesti, a nie hneď na prvý krát vzdychať od slasti. Niečo mi tu nehrá. Mám nápad. Pohrám sa s ním trošku a uvidím, ako bude reagovať.
Nedávajúc na sebe poznať to, že mu neverím som ho nežne pobozkal do vlasov a šepol do nich "Pššt,neboj sa. Nič zlé ti už dneska neurobím. Slubujem," sám pre seba som sa uškrnulul a dúfajúc, že mi uveril, som ho chytl rukamk pevne za boky a otočil nás tak, že ja som hore. Cítim sa tak ešte o trochu dominantnejšie, čo vôbec nie je na škodu.
Červenajúci sa si rukami snažil zakrývať tvár. Na chvílu som sa odtiahol a.. kochal som sa čo to mám v rukách. Toho najroztomilejšieho a najsexi anjela pod slnkom. Len pri pohlade na neho mi poriadne stvrdol, no budem sa musieť najprv držať na uzde, aby to bola naozajstná zábava. Ale to by som mal nejak vydržať. Tak sa poďme hrať.
Klačiac nad Plyšákom som sa natiahol k nočnému stolíku, ktorý som otvoril a následne z neho vybral čiernu šatku. Zatvoril som stolík a nahol som sa späť k blonďáčikovi. Naukazujúc mu oredmet, čo držím v ruke, som sa mu vášnivo prisal na pery a nečakajúc na nejakú reakciu, som mu priložil šatku na oči. Trhol sa a snažil sa odo mňa odtiahnuť, no márne. Dvoma rukami som chytil konce šatky a zaviazol som ich dosť pevne na to, aby sa mu to nezošmyklo z očí, no nie zas tak, aby som mu ublížil.
Odtiahol som sa od neho a pousmial som sa sám pre seba pri pohlade na jeho nahé telíčko. Znova som sa natiahol k nočnému stolíku, no tento raz som z neho vybral lano, ktorým som následne pevne zavizal ruky nad hlavou k posteli Borisovi. Trochu sa bránil a nariekal, aby som prestal, no nanešťastie pre neho som silnejší ako on.
"Neboj sa, dobre? Nič ti neurobím iba, sa.. trochu pohráme, čo ty na to." I keď to nemohol vidieť, uškrnul som sa nad mojím geniálnym plánom.
"M-Michal, noták. Odviaž m-ma p-prosím ťa."
Povedal trošku nasrato, no teraz mu už nepomôže nič.
Bude to proste veselé ráno, len je otázne, či pre oboch zúčatnených..