Summer Waves

17.Kapitola

„Aj som ti zabudol povedať...asi mám prácu. Nič luxusné, ale na jednej strane to bude mať aj isté výhody," povedal Theo, sotva som rozložila taniere po stole. Potom ako otec odišiel, sme si všetci sadli a chceli to prebrať, ale...je tu to ale. Diegovi napokon volal šéf, aby sa okamžite vrátil do reštaurácie, mama musela ísť zaniesť dve torty, takže sme zostali len my dva a chlpáči, ktorí sa s nami vyvalili v záhrade.

„Aké sú to tie výhody?"

„Pizza zdarma, kedy si len zmyslím."

„Ty budeš roznášať pizzu?" opýtala som sa s úsmevom, na čo on prikývol. Akože fajn práce, aspoň budeme mať jedlo zdarma. Aj mne sa naskytla včera na internete jedna práca. Pozerala som si niečo v Dubline a na moje šťastie, v tom najväčšom kníhkupectve v meste, ktoré poznám už naspamäť, hľadali brigádnika. Takže som im aj zavolala a vraj sa mám pondelok zastaviť. Potešilo ma to, lebo je to na jednej strane pokojné miesto, ale zas dosť veľké, aby sa tam človek celý deň motal a niečo robil. A navyše čo je lepšie, ako si potajomky prečítať knihy zdarma a potom mi za to nakoniec ešte aj zaplatia?

„Môžeš sa tešiť na večere zdarma."

„Ja asi tiež niečo mám. Len..."

„Je to v Dubline," dokončil za mňa, na čo som ja prikývla.

„Ako si to vedel?" opýtala som sa prekvapene, zatiaľ čo on rozložil príbor. Mama nás od linky len potichu počúvala, aj keď...zdala sa od rána dosť zamyslená. Určite si to ešte s Diegom celé v pokoji preberú. Aj na ňom sa dalo doslova vidieť, ako sa o ňu bál. Len by ma zaujímalo, prečo sa v poslednom čase správa až takto ochranársky. Predtým až takýto nebol, ale posledné týždne nevie čo so sebou v tomto smere.

„Čo? Myslím, že moja práca je v Dubline."

„Aj moja. Tým pádom mám asi postarané každé ráno o odvoz." zasmiala som sa, na čo sa zabuchli vchodové dvere, čo značilo dve veci. Buď si Diego poriadne pokričí, alebo si len pokojne sadne za stôl, bez nejakej väčšej drámy. Ja osobne by som po dnešku bola asi za prvú možnosť.

Neviem, ale...najviac mi asi vadilo, že tu otec nebol sám. Stačilo, že som sa pozrela na tú ženskú a dvíhal sa mi žalúdok. Bola tak umelá a všetko, že by to hádam už viac ani nešlo. Len mi akurát nedochádzalo, čo je na nej lepšie, ako na nás. Prečo mu je prednejšia, ako vlastná rodina? Celé to bolo vlastne dosť na hlavu. Ak chcel mať ešte slobodu a užívať si so ženami, načo si bral mamu? Alebo ak chcel len tú slobodu, prečo si sakra nedával pozor, aby nezostala mama tehotná tak skoro? Predsa len mala krátko po dvadsiatych prvých narodeninách, keď som sa narodila. Čiže by ešte podľa mňa mali kopu času na dieťa.

„A o akú prácu ide?"

„Poznáš to veľké dvojposchodové kníhkupectvo, aj s reštauráciou na predmestí, že?"

„Jasné." ja som oči držala už len na vchodových dverách, od ktorých sa Diego pomaly pobral k nám. Navyše so sklonenou hlavou, čo neznačilo nič dobré. Preto som aj využila moment, kedy zodvihol hlavu a usmiala sa na neho. Asi to moc nepomohlo, ale nevadí. Snaha bola.

„Tak práve tam hľadali niekoho, čiže som neváhala a zavolala. Mám sa pondelok zastaviť, aby sme sa dohodli a ak ma vezmú, utorok nastupujem."

„Koľko ti budú platiť?"

„Vraj sedem libier na hodinu. Čo je slušné, ak si vezmeš, že tam budem od rána od ôsmej, do poobedia do piatej." jasné, že ak by som sa tým musela živiť, nebolo by to nič moc, ale takto to stačilo. Mama a Diego aj tak trvali, že nám polovicu zaplatia, takže sme si obaja museli došetriť menšiu sumu. Aj keď Theo by vlastne nemusel, ale tak on vie, ako chce nakladať s peniazmi, čo má po otcovi.