Moja povaha je besná, niekedy otravná a neslušná. Mám veľa kamarátov, hlavne v oblasti v ktorej žijem. Ostatní sú roztrúsení po celom Slovensku.
,,Tak toto by už stačilo!" zrevala som na celú triedu a rozbehla som sa za útočníkom! Som do neho zamilovaná už od prvej triedy na základke. Do štvrtého ročníka mi lásku tak dával na javo a ja som ho proste len odmietala. Ako by to bolo teraz? Hodil do mňa tenisovú, no veľmi tvrdú loptičku. Chytila som ho a v tom: ,,Zoey Redbirdová, ideš so mnou moja!" zjapala profesorka. Pomaly som si vydýchla a vlepila mu. Ten jeho výraz v živote nezabudnem. Otočila som sa smerom ku dverám a ľahostahjne odpochodovala. Nemohla som nič robiť len odísť za profesorkou.
,,Čo sa stalo tento raz?" pýtal sa riditeľ. ,,Nech vám to povie sama." profka sa na mňa zaškerí a usmieva ako z toho vyviaznem tento raz. ,,Noo, viete, spolužiak ma obťažoval a ja som nemohla nič robiť lebo ma bolelo hrdlo a tak som k nemu prišla a chcela som mu zašepkať do ucha aby mi nerobil zle. V tom prišla pani profesorka a zvíšila hlas." Usmiala som sa, no profka sa už neusmievala, nemohla nič povedať, lebo nevedela ako sa to stalo. ,,To nič nemení na tom, že ostaneš po škole!" Riaditeľ kývol a ja som odišla. Vracala som sa dlhou chodbou do triedy. Vošla som s úškrnom povedala, že som profku odviedla ja do riaditeľne a nie ona mňa.
Je 13:18 ,,Už len dve minúty. Pošepkala som spolužiačke v lavici" Zo zadu na mňa volá spolužiak aby som sa otočila. Podal mi lístok na ktorom bolo napísané "prepáč". Pozrela som sa na odosieľateľa, Denisa, ktorý sa tvári veľmi "ustarostene". Vtedy sa vo mne prebudil hnev voči nemu. Prečo?
Po škole.
Sedím v lavici, keď v tom dojde Denis. Čo tu robí? ,,Čo tu chceš?" spýtala som sa mierne podráždene. ,,Prišiel som sa ti ospravedlniť, za všetko." stále som nevedela vyčítať jeho výraz.
,,Vieš, že tu nejde len o niaku sprostú loptičku." povedla som.
,,Ja viem, ide tu o mňa, že?" ,
,,Nie len o teba... "
Zatváril sa chápavo, podišiel ku mne, pozrel sa zblízka a ja som len pozerala ako puk. Páči sa mi od prvej triedy. Chytil ma za ruku a pritlačil o stenu. ,,Denis čo to..." Bola som ticho. Pustil mi ruku a jemne pritlačil o stenu. Rukami sa sa oprel o múr tesne pri mojej hlave. Dych sa mi zrýchlil. Čo ak ma chce znásilniť alebo čo? Ty si fakt blbá Zoey, prečo by to robil?"
