Valentína

Chata

„Áno pôjdem moc rada a kedy?"
„Nooo myslím, že v Sobotu my ťa prídeme vyzdvihnúť." povedal Marco. „A kto tam ide?"spýtala som sa. Pozreli sa na seba. „Nooo možno príde aj náš rodinný priatel, predsa tam nechceš byť sama." „Ale daj pokoj" zasmiala som sa a oni so mnou. „Tak toto je moje auto. " Marco pristúpil k autu bližšie ako nejaký znalec a my sme sa s Elis smiali. „Výborné auto." Elis ho pošťuchla: „ Prehovoril znalec." Všetci sme sa zasmiali. Elis prehovorila: „Tak tá chata platí? " Usmiala som sa ešte stále rozosmiata z Elisenej poznámky som odpovedala: „Platí a na kolko tam pôjdeme?" Marco s radosťou a so šibalským úsmevom odpovedal: „Predsa na celý víkend" „Vyzdvihneme si ťa dnes večer" dodala Elis. „A mimochodom pekné auto kabriolet však?" spýtala sa Elis. „Áno a máte moju adresu?" „Samozrejme a majsa už musíme"dodal Marco. Nasadla som do auta a bola hrozne rada, že som sem ako tak zapadla. Prišla som do bytu ale nič sa tu nezmenilo. Zjačala som skoro na celý byt:„Musí sa tu niečo zmeniť." Hodila som tašku do svojej izby lahla som si na gavč zobrala papier a ceruzku a kreslila zmeny v predsieni a obývačke. Ani som si nevšimla čas a musela som sa ísť obliecť a niečo si vziať. Obliekla som si jeansi a biele tričko s nápisom Voila obula tenisky. Namalovala som sa jemne len nejaký lesk, špirálu a telové očné tiene. Veci som si dala do vaku bol čierny. „Už je tolko hodín" viedla som monológ. „A už je počuť klaksón." Môj hlas znel moc šťastne a decky. Klakson zatrúbil už trikrát a ja dom vyštartovala ako blesk. V aute sedeli v predu dve osoby a vzadu jedna. Myslím, že mali porshe tým son si neni istá pomyslela som. Elis mala oblečené roztrhané rifle, čiernu koženú bundu a bielel tielko a mala svoje ako vždy hnedé rozpustené vlasy namalovana vôbec nebola s Marcom boli zladený on mal biele tričko s krátkym rukávom a čierne rifle a ako vždy roztrapatené blonďavé vlasy.  Tá záhadná osoba vzadu....