2. časť

23 2 3
                                    

Ráno som sa zobudila na zvonenie mojho mobilu. "Do riti! Mishellina mama!"
Ja: "Dobrý deň!"
M.Mama: "Ahoj Kate! Nevieš kde sú baby? Sú tu aj Lucyini rodičia. Baby nám od včera večera nedvíhajú."
Ja: "Prepáčte mi to im sa vybili mobili a mne večer tiež. Včera sme prišli neskoro a nechcela som ich posielať domov samé. Veď viete že čo sa vystrája na našej ulici.... Kedže to bolo ku mne najbližšie tak som ich zavolala ku mne. Ja by som im bola aj zavolala taxi ale nemala som z čoho pretože som nemala nabíjačku pri sebe mala som ju v garáži. Prosím nehnevajte sa na mňa a chceli sme si užiť lebo ako viete tak sa idem sťahovať."
M.Mama: "Dobre Kate. Keď vztanú tak im povedz nech nám zavolajú nech sa prídu prezliecť potom kľudne môžte ísť von."
Ja: "Ďakujem vám aj za nich. Dovidenia!"
M.Mama: " Ahoj Kate!'
"Fuh!" Odpadol mi taký kameň zo srdca. Snažila som sa ešte zaspať ale nedalo mi to. Bola som ešte unavená ale nedokázala som spať pretože keď som sa snažila zaspať som príliš uvažovala aj minulosťou a tým čo bude v Nemecku. Išla som sa okúpať. Zmyla som si vlasy, umyla si telo, zuby. Obliekla som si čierne legíny a biele tričko. Išla som si ešte dať masku aby mi kus osviežilo pleť. Rozhodla som sa spraviť raňajky- toasty a vyšťaviť pomaranče. Vedela som že toho určite veľa nezjedia. Ešte som prichystala vločky a mlieko ak by im náhodou zachutilo. Už som dávala posledné 2 toasty do toastovača a počula som tie dve ako sa tapkajúpo schodoch. "Kate spravilaby si nám šumám?" "Jasné!" mala som chuť sa na nich smiať lebo keď som ich videla myslela som že umriem. Doraňajkovali sme išli sa umyť. Ja som ich čakala dole v obývačke. Už boli pochystané. Vyrazili sme z domu. "Kate?" "Áno?" " Čo sme včera robili?" "Iba ste si spievali a rozprávali sa s chlapcami" "Dobre ale nepraj si nás ak sa dozvieme niečo viac!" začali sme sa strašne smiať. Za toto ich milujem vedia mi vyčariť úsmev n tvári aj keď to nie je možné. Boli sme už pri Lucy a Mishell. Išli sme von. Boli sme ešte u mňa sa prezliecť lebo samozrejme ja ako najväčšia gajda sa do mesta vyberem v legínach a starom tričku. Obliekla som si slabomodré džínové highwesf šortky alebo ako sa to píše a biely croptop s mickey mousom nanukmi a melónmi, obula som si červené conversy . Išli sme do Starbucsu a potom na nábrežie. Stretli sme aj celkom pekných chlapcov ktorý po nás celkom počumovali.
Večer

Vrátila som sa o 9 večer von bolo úžasne. Boli už 2 dni do odchodu. Rozprávala som sa asi do 10 s mamou a potom si sa išla osprchovať a išla som so izby. Tam som si chvíľu písala s babami a išla som spať .

Deň odchodu

Bola som strašne smutná lebo som mala opustiť moje najlepšie kamarátky a všetko čo som mala rada.
Mishell a Lucy: "Kate dávaj si pozor! Každý deň nám volaj! Nezabudni fotiť pekných chlapcov! Nieže si nájdeš nové najlepšie kamarátky!"
Ja: " Nebojte to Vám sľubujem!"
Všerky sme začali plakať a stískať.
Mama: "Kate poď máme pred sebou dlhú cestu."
Ja: " Nieee!! Babyyy!! Ja tu asi umriem od plaču!"
Samozrejme sa na mne smiali. Po 10 minútovej inštruktáži som nasadila do auta. Bolo mi hrozne. Ale hároveň som sa tešila že spoznám niečo nové.

Čawtee ľudzee 😂😂😂
Nejako sa mi to celé doplietlo. Neviem či sa Vám môj príbeh páči ale asi nie😝😩😞 A ak áno tak prosím zaň hlasujte aby si ho prečítalo mnoho ďalších ľudí a možno aj zahlasovali. Lebo viete každej "Wattpad spisovateľke" neuškodí 😂😂 na srdci keď vie že sa niekomu páči Jen príbeh. Určite sa nájde nkečo čo sa Vám nepáčilo ak áno tak to prosím napíšte aby som vedela čo mám zdokonaliť. Každpopádne som rada ak sa Vám moj príbeh páči a majte sa krásne ❤️😘😍❤️😘

Only heWhere stories live. Discover now