MÁRIA HELLA

Divný farmár

Vo voľnom čase som myslela na mamu. Zistila som , že ju asi odviezli ako tie staré kravy keď som došla. Neviem. Raz, keď som mohla pobehovať a nemusela som mať prichytenú hlavu som si uvedomila, že ma pozoruje jeden farmár. Neviem čo som mala robiť. Mala som sa báť? Kukal sa na mňa s úsmevom a niečo si brblal pod nos. Potom podišiel ku mne a začal si ma dookola prezerať. Nevyzeral nepriateľsky a ani mi nerobil zle. No mala som nervy. Nakoniec sa mi prihovoril. Teda neviem, či to bolo mne ale nechala som to tak. Stále hovoril: ,, Úplne ako matka.". A stále dookola to hovoril a po asi 20. krát hovorení:,, Úplne ako matka." Ho to prestalo baviť a povedal (konečne niečo iné): ,, Ty asi nevieš kto som Hella?". Keď dopovedal som nevedome otvorila papuľu. Odkiaľ vedel moje meno?. Potom mi zakýval pred hlavou. Asi si myslel, že ho nevnímam alebo niečo také.,, Si hladná?". Toto ma už prebudilo z môjho nevnímania. Rýchlo som povedala nie. A on sa opýtal:,, Nie si hladná alebo ma nepoznáš?". Fakt neviem ako mi mohol rozumieť, lebo som ani nekývala hlavou, žiadna gestikulácia, ale asi sa lepšie vyvinula jeho časť mozgu na rozpoznávanie reči :D. ,, Ani ťa nepoznám, ani nie som hladná.".,, Tak to by som sa ti mal najskôr predstaviť Hella. Volám sa Marko a poznal som tvoju mamu odkedy sa narodila. Som jeden z mála ľudí, ktorý vie rozpoznať reč zvierat. Bol som aj pri tvojom pôrode a pozorujem ťa celý čas. Si úplne ako tvoja matka, len oči máš po otcovi.". Keď dopovedal poslednú vetu premohol ma smútok. Spomenula som si na svoju mamu. Vytlačilo sa mi pár slzičiek, ale potom som s tým prestala. Čo sa stalo to sa stalo. Ja s tým už asi nič nezmôžem. Síce som tak veľmi chcela uvidieť matku. Aspoň ešte raz, aby som sa s ňou mohla poriadne rozlúčiť. Marko ma pohladil po hlave a so smutným výrazom mi povedal:,, Hella aj mne je to ľúto, no som tu, aby som ti pomohol." Na čo by mi pomáhal? Neviem. Dúfam len, že mi nechce pomôcť dostať sa na pekáč.