From error love ❤

11.

Z pohľadu Barbari:

"Emili..?!" stála som pred dverami a kričala na Emili

"Áno?" Emili rýchlo zišla dole.

" Tak ja už teda idem!"..povedala som jej s neistým úsmevom.

"Super..tak už bež!..strčala do mňa Emili."poviem rodičom že si išla do obchodu.

"Ďakujem" povedala som a odišla som von na autobus.

...

Už je päť hodín a Lucas nikde!. Po pol hodine ma to už naozaj nebavilo. Teraz som to už naozaj vzdala.

So smutnou tvárou som kráčala po uličke v parku. Na konci uličky bol stánok s hotdogmy. Tak som si jeden chcela dať.

"Jeden hotdog prosím "..opýtala som sa chlapca, asi v mojom veku, ktorý tu bol asi na brigáde.

"Nech sa páči" s úsmevom mi podal hotdog.

"Ďakujem" poďakovala som a chcela som odísť ale v tom ma niečo zaskočilo. " prepáčte..ale vy nemáte jednu nohu? "

" Ohh..áno prišiel som o ňu pri rakovine"...povedal chlapec.

"To mi je ľúto..aj ja mám rakovinu"..povedala som.

"Počujte..ja už teraz končím..a keďže už nič nemám na pláne, nechceli by ste ísť niekam sa prejsť? " opýtal sa ma.

" No vlastne..rada pôjdem"..usmiato som povedala

"Super..ja som Lucas"

" Lucas?! Ja som Barbara"