Nathan dodržal sľub. Po škole sme zamierili rovno do telocvične. Nikto tam už nebol a tak som zamieril k boxovacím vreciam. Svoje rukavice si nosím vždy so sebou. Teda aspoň v telesnej. Nasadil som si ich na ruky hneď po tom, ako som sa prezliekol. Nečakal som na nič a rovno som začal udierať do toho nevinného vreca. V podstate som si predstavoval Ethana, namiesto bezbranného červeného vaku visiaceho zo stropu.
,,Chceš to vrece zabiť?" nadvihol obočie Nathan keď sa dovalil za mnou do telocvične.
,,To je Ethan. A toho zabiť chcem," imaginarnému Ethanovi som vrazil päsťou. Otočil som sa smerom k Nathanovi.
,,Preberá mi Abby." Neverím, že som ju tak nazval.
,,Hah. S tebou je zle, Noah. Nazval si ju Abby," posmešne sa zasmial a tiež si dal rukavice.
,,Nevysmievaj sa jej menu," zamračil som sa.
Nathan svoj úškľabok ešte rozšíril a pokrútil hlavou. Najradšej by som sa pustil aj do neho. Zmrd jeden. Nikto, NIKTO sa nebude posmievať Abigail, jej menu alebo mojej náklonnosti k nej. Ničomu čo sa s ňou spája. Nikto sa jej nedotkne.
Je len moja.
YOU ARE READING
Girl From Starbucks
Short StoryDievča, ktoré každé ráno sedelo v najtemnejšom kúte Starbucksu upútalo pozornosť kapitána futbalistov Noaha Lewisa. Preto sa tam vracal znova a znova. Avšak dievča si ho nikdy nevšímalo, lebo bolo až príliš zabraté knihou. Ale veď poznáte kapitánov...
