●99●

821 66 5
                                    

Chytil som ju za ruky a zastavil. ,,Abigail?" spýtal som sa miernym hlasom. Držal som ju za obe zápästia a ona sa dívala do zeme. Vlasy jej padali do očí a nevidel som na ňu. Triasla sa. Nadvihol som jej hlavu a pozrel do jej očí. Boli celé od sĺz. Privinul som si ju k sebe a pobozkal do vlasov. Začal som ju hladkať a bol som ticho. Vedel som, že by som to asi pokazil. Neskôr som si vzal jej tvár do dlaní a vybozkával jej slzy.

,,To bude dobré, jasné?" Uprela na mňa svoje oceány, ktoré sa pomaly ale iste vylievali. Prikývla a opäť sa rozplakala. No nevedel som ako by som to mohol opraviť, keďže som nevedel príčinu.


Girl From StarbucksDonde viven las historias. Descúbrelo ahora